Dlhé vlasy, modré oči,

to je naša mama.

Kvôli mne a mojim bratom

každé ráno vstáva.

Najkrajšia bytosť,

čo rozosmieva nás hneď zrána,

to je naša mama.

Raňajky nám pripraví,

do školy s láskou vypraví.

Stále pre nás varí, pečie,

divím sa, že od nás občas neutečie.

Celý dom nám upratuje,

po záhrade poletuje.

Kosí trávu, stromky polieva,

občas niečo natiera.

Keď konečne zastaví sa,

povie: „ To je nádhera!“

   Keď sme chorí, nebodaj nás trápi čosi,

pýta sa: „ Kde podeli sa tí moji divosi?“

Takáto je naša mama,

svojimi synmi navždy milovaná.