Som unavená, plačem

Búcham nohami, ziapem

Nikto ma nepočuje.

Kričím ale zvuk nevydám

Aj keď sa snažím, len padám.

Padám na svoje dno úplné

Kde ochutnám svoju slabosť úplne.

Tu pobudnem

Možno mi tu je aj lepšie

Moje túžby sa tu zdajú väčšie.

Tu som sama, nik ma nevyruší

Počúvam iba, ako moje srdce buší.

Sama Vtedy mi je asi najlepšie

Aj moje srdce je vtedy mäkšie.

Snažím sa byť tvrdá ako skala

Ale aj to, že som slabá, ukázať som mala.

Mohla som

Teraz každý vidí ma nezávislú

A ja vidím iba čiaru po slze zvislú.

Snažím sa naozaj byť tá studená kryha

Ale v mojom make-upe zostáva iba po slze ryha.

A znovu kričím dookola ...