V tomto školskom roku vám prinášame prvý školský článok, ktorý pripravila naša nová redaktorka Ema Hlasicová s bývalým žiakom našej školy Marekom Kosorínom, študentom SF ČVUT v Prahe.

Ahoj, volám sa Ema Hlasicová, som redaktorka nášho školského e-časopisu. Mohla by som ťa poprosiť o rozhovor?

Ahoj, teší ma. Samozrejme, bude mi veľkou cťou.

1. Koľko máš rokov? Na akej vysokej škole študuješ a aký odbor? Ako sa ti tam páči a ktorý predmet ťa najviac zaujíma? Kde by si chcel pracovať po skončení školy?

Mám 19 rokov a momentálne študujem Management v stavebníctve na Stavebnej fakulte ČVUT v Prahe. Súčasná škola je fajn, aj keď prechod zo strednej na vysokú bol celkom ťažký. Najviac ma baví predmet "Development, oceňovanie majetku a realitný trh".  V budúcnosti by som chcel mať vlastnú developerskú firmu.

2. Akú strednú školu si vyštudoval? Čo ťa tam najviac bavilo?

Vybral som si Gymnázium A. Vrábla v Leviciach, kde ma najviac bavila matematika, fyzika a geografia.

3. Aké predmety ťa bavili na Základnej škole v Hronských Kľačanoch? Spomínaš si na nejakú veselú príhodu zo základnej?

Popravde, všetky najlepšie spomienky mám zo základnej školy, je ich však toľko, že si ani neviem vybrať. Čo mi napríklad chýba, je beh po spojovacej chodbe do jedálne😄😄. Najviac ma bavil asi telocvik a matematika.

4. Ako si sa dostal k modelingu a ako dlho sa mu venuješ? Čo zaujímavé si zažil v tejto práci a čo je na nej najťažšie? Dozvedel si sa niečo zaujímavé o móde?

K modelingu som sa dostal pred takmer 4 rokmi, keď ma v nákupnom centre v Bratislave zastavila skautka z agentúry. Zaujímavých vecí sa deje veľa, naozaj veľa, pretože ponúka skvelé možnosti cestovania. Na modelingu je najťažšie zvyknúť si stáť pred objektívom fotoaparátu, je to však len sila zvyku. Táto práca mi taktiež zmenila pohľad na módu, keďže mnohokrát sa na módnych prehliadkach ukazujú kúsky, ktoré by si bežne obliekol len málokto.

5. Dozvedela som sa, že si cez letné prázdniny vďaka tejto práci navštívil Južnú Kóreu. Čím sa podľa teba líši Južná Kórea od ostatných krajín?

Hlavne štipľavým jedlom, s ktorým som mal zo začiatku celkom problémy😄. Potom samozrejme jazykom, písmom a menou, ktoré mi tiež neuľahčovali život.

6. Akí sú tam mladí ľudia? Čomu sa venujú? Je ich životná úroveň rovnaká ako naša? Čo ich angličtina?

Myslím si, že ich životná úroveň je podobná tej našej, mladí sa rovnako ako u nás venujú škole a vo voľnom čase športu a priateľom a taktiež veľmi radi cestujú. Čo sa týka ich angličtiny, rozumejú relatívne dobre, avšak málokto dokáže sebavedome rozprávať, keďže ich výuka sa sústreďuje prevažne na gramatiku.

7. Ako vnímajú Juhokórejčania život v Severnej Kórei? Vyjadrujú sa k nemu? Ako ho vnímaš ty?

Bohužiaľ, táto téma bola v Južnej Kórei tak trochu tabuizovaná, preto presnú odpoveď neviem. Myslím si však, že ľudia sú už na to zvyknutí, a preto ich neprekvapujú informácie o veciach, ktoré sa tam dejú. Súdiac na základe informácií, ktoré mám z médií, si myslím, že to, čo sa deje v Severnej Kórei, je naozaj smutné a nehodné 21. storočia.

8. Aké krajiny si ešte precestoval a kde sa ti najviac páčilo? Kam by si sa chcel určite raz vrátiť?

Ešte nie som príliš veľký cestovateľ, okrem JK som bol iba v Európe, Taliansku, Chorvátsku, Francúzsku či napríklad na Malte. Najradšej zo všetkých miest mám zatiaľ Paríž, takže určite tam.

9. Čo by si poradil deťom, na čo sa majú sústrediť počas základnej a strednej školy? Je potrebné učiť sa poriadne jazyky?

Myslím si, že najviac sa treba sústrediť na kamarátov, ja mám zo ZŠ stále najlepších. Samozrejme jazyky sú veľmi dôležité, koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Taktiež si však myslím, že je dôležité učiť sa aj ostatné predmety, mám pocit že na ZŠ som prijal najviac vedomostí, ktoré v bežnom živote používam.

10. Aký je tvoj názor na vojnu na Ukrajine?

Každá vojna, nielen tá na Ukrajine, je zlá. Myslím si, že veci, ktoré sa tam dejú, mali radšej zostať v dvadsiatom storočí.

Marek, ďakujem ti za rozhovor a prajem veľa osobných, študentských aj pracovných úspechov. :)