Prečo práve sv. Valentín?

Podľa kresťanskej tradície sv. Valentín bol kňazom a lekárom. Podľa legendy, keď sa panovník Klaudius rozhodol zrušiť manželstvo, pretože podľa jeho názoru ženatí muži nevykazovali v armáde také dobré výsledky ako slobodní, Valentín potajomky sobášil zamilovaných, za čo bol zatknutý a kruto potrestaný. Klaudius ho dal verejne popraviť v deň pohanského sviatku luperkálií, počas ktorých starí Rimania konali obrady očisty a prosili svojich bohov za dar plodnosti. Pre tento deň bola typická aj „lotéria lásky”, kedy každé dievča vhodilo do urny lístok so svojím menom a slobodní muži si potom žrebovali nastávajúcu. Valentín, ktorý svojím životom zaplatil zrejme viac za kresťanské svedectvo než za asistenciu pri tajných sobášoch, bol pochovaný pri druhom míľniku na Via Flaminia. Svätec bol populárny ako orodovník pri morovej nákaze, bolestiach brucha, hlavy a pri epileptických záchvatoch, teda v situáciách, ktorým chýba akékoľvek romantické pozadie. Podľa niektorých historikov mu patronát nad zaľúbenými párikmi prischol iba zhodou okolností - na jeho sviatok, 14. februára, sa totiž príroda prebúdza zo zimného spánku a vtáky začínajú svoje svadobné tance. Sviatok sv. Valentína ako deň, keď si každý vyberá svojho milého, spomína roku 1380 vo svojom diele Parliament of Fowls aj otec anglickej literatúry Geoffrey Chaucer. Zvyk posielať na sv. Valentína pohľadnice ako prejavy sympatií vznikol oveľa neskôr a má anglosaské korene. Prvú „valentínku” vraj v 15. storočí poslal z londýnskeho väzenia svojej manželke orleánsky vojvoda Charles. Táto milá tradícia sa rozšírila najmä v 19. storočí, keď sa svätovalentínske pozdravy začali vyrábať hromadne. Sviatok sv. Valentína je príležitosťou drobným darčekom anonymne prejaviť svoju náklonnosť k obdivovanej osobe, ale aj možnosťou opätovne vyjadriť priazeň blízkym - manželke, rodičom, súrodencom, priateľom, kolegom. Takáto šanca sa nám však ponúka každý deň a sv. Valentín ostáva v Cirkvi v prvom rade známy ako mučeník kresťanskej viery. Možno práve na Valentína ľudia viac premýšľajú aj nad tým, po kom v skutočnosti túžia, ako si predstavujú vyvoleného, či vyvolenú svojho srdca alebo ktoré signály sú tie pravé, ktoré nám dokážu naznačiť, že ide o skutočnú lásku. Už naši predkovia vedeli, ako si pričarovať skutočnú lásku, veľa obradov bolo venovaných práve tejto problematike. Dnes už čarovanie nepotrebujeme, stačí možno otvorené srdce, jasnú myseľ a duša nám sama dá znamenie, že ide o toho pravého alebo pravú. Ozajstná láska je bezpodmienečná a stála. Trvá večne, nemení sa. Nie je kolísavá. To znamená, že jej zdroj je nezávislý na vonkajších faktoroch. Láska je stav bytia. Je zhovievavá a vyživujúca. Podporuje vzťah k svetu. Vyžaruje zo srdca. Má obrovskú schopnosť pozdvihnúť iných a vykonať veľké skutky, pretože jej motívy sú čisto rýdze. Progresívne rozvíja zmysel pre osobný rast. Láska sa sústreďuje na dobro života vo všetkých jeho prejavoch a podporuje to, čo je pozitívne.