Aj v tomto školskom roku pokračujeme so sériou rozhovorov s novými pani profesorkami. V dnešnom čísle sme vyspovedali Mgr. Andreu Mikovú.

KM: Kde ste vyrastali, ako ste trávili detstvo?

AM: Vyrastala som na východnom Slovensku, asi 40 km pri hraniciach, v menšej dedinke. Moje detstvo bolo spojené s hraním sa, s bežnými detskými starosťami a radosťami. Na toto obdobie mám veľmi pekné spomienky.

KM: Aké predmety Vás v škole najviac bavili ?

AM: Myslím si, že to boli všetky predmety, skôr som najprv inklinovala k nemčine, chcela som ju aj pôvodne študovať, keďže ma však nezobrali na štúdium prekladateľstva a tlmočníctva, tak zvíťazil dejepis a v súčasnej dobe ma, samozrejme, baví aj občianska a geografia.

KM: Kde ste študovali?

AM: Študovala som na Katolíckej univerzite v Ružomberku- odbor učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov – dejepis a náuka o spoločnosti. Tú som úspešne ukončila v roku 2009. V súčasnosti sa stále vzdelávam, momentálne som v 3. ročníku rozširujúceho štúdia na Prírodovedeckej fakulte UKF v Nitre. A uvidíme, aké bude moje ďalšie smerovanie...:)

KM: Prečo ste si vybrali práve povolanie učiteľky?

AM: To bolo veľmi jednoduché, už v materskej škôlke sa mi to páčilo a naša pani učiteľka nás viedla k tomu, že toto povolanie je to najlepšie, najkrajšie a vtedy som si nejakým spôsobom uvedomila, že to chcem robiť aj ja. K tomu sa pridružila aj informácia, že musíme vedieť hrať na hudobný nástroj, tak som navštevovala aj hru na klavír na Základnej umeleckej škole. Vychodila som plných 9 rokov.

KM: Už druhý rok učíte na našej škole, ako ste si tu zvykli, ako sa Vám tu páči?

AM: Zvykať som si ani nemusela, pretože mi to prišlo prirodzené...Páči sa mi tu veľmi, množstvo aktivít, študenti, ich disciplína, prístup k učivu a páči sa mi, ako tu je vyššie nastavená latka vzdelanostnej úrovne v porovnaní s inými školami.

KM: Aké sú Vaše hobby? Pri čom viete najlepšie zrelaxovať?

AM: Momentálne sa kvôli štúdiu nemôžem venovať svojim koníčkom. Ak by som však mala čas, určite by som rada cestovala - po Slovensku, v zahraničí - venovala by som sa tomu z hľadiska dejepisného či prírodovedného - aby som to nejako prepojila so svojimi predmetmi. Zo športového hľadiska by som rada chodila na turistiku a behať. Ako som už spomínala, v detstve som hrala na klavír, k tomu by som sa taktiež rada vrátila.

KM: Čo je Vaším najväčším snom?

AM: Nejaké veľké sny momentálne nemám. Tie menšie z detstva- ako boli vysoká škola, práca, deti a rodina- som si už splnila.

KM: Vedeli by ste si predstaviť pracovať v inej sfére, v inom povolaní?

AM: Áno, vedela, keďže mojím predchádzajúcim zamestnaním bola kancelárska práca. Pracovala som na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, kde sme sa stretávali s klientmi, ktorí potrebovali našu pomoc. Chcela som sa pôvodne vrátiť k tomuto povolaniu, nakoniec však zvíťazilo učiteľstvo. Takže áno, vedela by som si predstaviť aj iné povolanie. Pravdepodobne by to bolo niečo podobné, pomoc v rámci administratívy.

KM: Aké miesto na svete by ste chceli navštíviť ?

AM: Veľmi rada by som navštívila Taliansko, pretože je to pre mňa jedna z TOP krajín, ktoré poznám a v ktorej som aj osobne bola, len je toho času tak málo, že by som sa tam chcela ešte vrátiť. A vedela by som si tam predstaviť aj žiť.

KM: Máte svoj vzor?

AM: Učím študentov, že by si mali niekoho vybrať ako vzor, vzor správania. Avšak, ja osobne asi nikoho takého nemám. Sčasti som sa chcela podobať na moju mamu a byť dobrou mamou pre moje deti, inšpirovala ma aj jedna pani doktorka v rámci vysokej školy, ale ucelenú osobu asi nemám.

Ďakujeme pani profesorke Mikovej za milý rozhovor a želáme jej veľa šťastia v pracovnom i osobnom živote.