Prichádzali Vianoce a všetci sme boli šťastní. Maminka pozerala facebook a našla tam psíka, ktorý nemal domov. Zavolala na telefónne číslo, ktoré tam bolo a išla pre psíka. Maminka sa vrátila aj so psíkom. Psík sa nás bál, ale o chvíľu sa s nami skamarátil. Dali sme mu meno Dony, po našom bývalom psíkovi. Dony sa udomácnil, bol šťastný, veselý a časom aj zdravý. Okrem neho máme aj psíka, Adelku. Dony bol múdry a poslušný. Raz som mu povedala: „Dony, choď zavolať Adelku, lebo budete papať!“ a on sa vrátil aj s Adelkou. Neviem ako to urobil, ale zvládol to. Jeho šťastný život však netrval dlho, trval iba sedem mesiacov. Jedného dňa začal byť smutný, zvracal, bolo mu zle. Ujo veterinár zistil, že nám ho otrávili. Asi mu niekto hodil cez bránu nejaké otrávené jedlo. Už sa nám ho nepodarilo zachrániť. Chcem odkázať celému svetu: „Prosím vás, neubližujte nevinným zvieratkám, ktoré sú úplne bezbranné!“

Autor textu: Annabell Zsóriová, III.A