Labrador, ktorý plní sny

„Dobré ráno, Bella. Ako si sa vyspala?“ „Hav, hav!“ zaštekala Bella. „Poď, máš tu granule,“ oznámila Chloe. Bella po dvoch skokoch bola pri granulkách. Celú misku spapala, dokonca ju dôkladne olízala. „Bella, poď už! Ideme na prechádzku.“ „Hav, už idem.“ Chloe a jej malá sestrička Raina nasadili Belle obojok. Chloe držala Bellu v rukách ,kým otecko obliekal Raine kabát. Mamina práve dobalila desiatu. Chloe položila Bellu a pekne si vykračovali. Kým išli, Raina išla do škôlky a mamička do práce. „Sme tu! Hav!“ Bella sa veľmi teší, keď sa teší Chloe. „Pa, Chloe,“ povedal otecko. „Pa!“ Belle dala pusu a odišla do školy. „No čo Bella. Hav!“ zaštekala. Už bola jedna hodina. Otecko a Bella išli pre dievčatá. Najskôr zobrali Rainu a potom Chloe. Keď Bella videla Chloe, rozbehla sa. Bella vždy vedela čo si želá Chloe. Želá si kamarátku, ktorá by ju mala rada. Chloe má 11 rokov a za celý ten čas mala len dve kamošky. Prvá bola Nicol, ktorá sa ale musela odsťahovať do ďalekej Ameriky. A tá druhá bola Sally, ktorá nedávno odišla do Paríža. Teraz nemá nikoho. Iba rodinu a Bellu. Ale pravda je taká. Bella rozmýšľala dlho, či jej nejakú kamošku nenájde. No Bella je predsa len psík! Keď prišli domov Chloe bola nešťastná. No vedela, že zajtra sú letné trhy na škole. Jej mamina pripravila na letné trhy ovocie, mafiny a nejaké letné oblečenia. Keď sa vyspali o 10 vyrazili do školy. Jéj, to je nádherné. Položili si veci a predávali. Zatiaľ sa Chloe a Bella prechádzali na trhoch, keď tu Bella zbadala svoju sestričku, labradora Mafinku. Mafinka mala pri sebe majiteľa. Bella a Mafinka pribehli k sebe. „Ahoj Mafinka, ahoj Bella,“ pozdravili sa. „Ako sa volá tvoj majiteľ?“ „ Sarah,“ volá sa Sarah. „A tvoj?“ Chloe. Bellu niečo napadlo. „Má Sarah kamarátku? Nie, veľmi by som jej ju chcela nájsť, lebo je stále smutná. Aj ja!“ vykríkla Bella. Sarah a Chloe ich naháňali, až kým ich nenašli. Stretli sa a povedali: „Ahoj, myslím, že psy si rozumejú.“ „Asi áno. Počuj, ako sa voláš?“ Sarah. „A ty?“ Chloe. „Môžeme byť kamošky? Jasné!“ povedala Sarah. „Ako sa volá tvoj psík?“ Mafinka. „Môj Bella. Koľko máš rokov?“ 11. „Aj ja! Ideš dnes ku nám?“ Dobre teda. Dievčatá sú šťastné a psíky sa stretávajú každý deň. Od toho dňa Chloe nebola smutná, pretože jej Bella našla novú kamarátku. KONIEC

Coconut

„Mami?“ opýta sa Líza. „Mohla by som mať zvieratko?“ „ Líza, vieš aké ťažké je starať sa aj o to najmenšie zvieratko?“ povedala mama. „Prosííím, každý z triedy má zvieratko len ja nie,“ povedala Líza a na mamu vypučila psie oči. „Aha!“ prišiel ocino! „Oci, môžem mať zajačika.“ „Ale len zajačika,“ povedal ocino. „Jéééééééj!“ Líza sa potešila a skok sem skok tam boli v Pet centre v TESCU. „Dobrý deň!“ prosím Vás hľadáme zajačiky. „Tam je jeden,“ povedala pani predavačka mame. „Jééj, mami pozri, aký je zlatý.“ „Áno!“ to je. „Chcete si ho chytiť? Ak by sme mohli. Líza, daj si ho na ruky. Uvidíme, či je priateľský a či nie.“ „ Áno, je priateľský.“ „No Líza, vieš ale tebe sa všetky zvieratká páčia. Poďme sa kuknúť aj do Pet centra pri Tescu!“ „Pani predavačka, mohli by ste ho zatiaľ rezervovať?“ Pravdaže. Pet center pri TESCU „Dobrý deň, hľadáme zajačiky.“ „Prepáčte, všetky čo máme sú rezervované.“ Aha... Líza poď ideme naspäť.“ Naspäť „Takže ste si nakoniec rozmysleli? ÁNO. Prosím zabalíte ho?“ Pravda. „Mami! Ja mám fakt tohto zajačika“ Áno. A aké mu chceš dať meno?“ „ Uhmmmmmm. Coconu.“. Coconut, je pekné meno. Coconut cez noc vystrájal. „Mamíí.“ „Áno?“ „ Idem dať Coconutovi žrať.“ „ Dobre, dobre dcérenka.“ Prvý deň v škole a Coconut je doma sám. Skončila sa dnes už škola a som u starkej. „Konečne, mamina! Mami, šup Coconut sa už musí báť.“ „Coconut! čo si to tu povystrájal?“ Vypustím Coca a on začne skackať a behať. „Hihihi. Ty si ale nezbedník.“ „Dúfam, že Coco sa bude vždy u nás cítiť dobre.“ povedala Líza. „Cŕŕŕn.,“ volá mi kamoška Raina. „Ahoj, keď už máme obe zajace, mohli by sme sa stretnúť.“ Raina k nám prišla zajace sú šťastné, Coconut stále skáče, a príbehu je KONIEC

Archie

"Hav, hav!" Ozve sa mladé štekanie psíka. Poď psík, poď, ozve sa pani Hrozienková. Zajtra príde po teba tvoj pravý pán. Hav, hav, čo si mám myslieť? Určite ťa bude mať rád len sa neboj. Ľahni si spať psíček, zajtra máš veľký deň. Dopovie pani Hrozienková. Hmmm, vážne neviem, čo si mám myslieť, čo budem robiť ak ma po 3 dňoch dá do útulku? No predsa len zaspal. Na druhý deň ráno sa zobudil a stál pri jeho nohe nejaký pán. Hav, hav! Dobré ráno psíček. Som tvoj nový pán. Hav, zaštekal mu psík. „Viete pán Šiškový, tento poľovnícky psík je jeden z tých, ktorý sú najlepší.“ „Tak to dúfam,“ povedal pán Šiškový. No teda ja som všetko podpísal a môžeme ísť, psíček. Dobre! zaštekal psík. Nasadli do auta, psík si zdriemol a o chvíľku boli doma. Toto je tvoj nový domov! Hav! Vyzerá úžasne. Odštekol psík. Odrazu tam vybehne 8- ročná Ema, susedka. Psík odskočí a zašteká: „Hav, toto je môj domov!“ „Jéééj, ty si zlatý,“ povie Ema. „Teraz ma napadlo, ako sa môže volať,“ hovorí pán Šiškový Eme. „A ako?“ pýta sa Ema. „Archie, môže sa volať ARCHIE!“ „Skvelé meno,“ povie Ema. Archie príde bližšie k Eme očuchá ju, zistí že jej môže dôverovať a olíže jej tvár. Ema zistí to isté dá mu pusu zozadu hlavičky a vtedy zistia, že budú najlepší kamoši. V ten deň sa urobilo puto medzi Archiem a Emou. Na druhý deň ho ide Ema vyvenčiť s pánom Šiškovým a hovorí čo sa stalo. „Ema neuveríš, ale dal som Archiho spať do búdy a ráno som ho videl ako si dáva vankúš z terasy, ktorý bol na gauči.“ Archie si urobil na terase pri obývačke peliešok. „Vážne?“ neverí Ema. „Áno! Kľudne ti to povie aj Archie, však?“ „Hav!“ zašteká Archie. No tak ja už idem domov. Mamina ma volá. „No dobre, tak ahoj! Dovidenia, ahoj Archie. No čo kamarát, ideš papať?“ hovorí pán Šiškový. „Áno, zašteká Archie. Poď idem ti dať obľúbené granule.“ Archie sa tak tešil, vrtel chvostom, behal ako najrýchlejší bežec, až ku granulám. „Len si neublíž, bol by som nešťastný, ak by sa niečo stalo,“ hovorí pán Šiškový. „Dobre, dobre! Ale keď ja sa tak teším,“ zaštekal Archie. Prišla zima! Pán Šiškový a Archie chodili do lesa. Archie chodil z lesa mokrý od blata, lebo v lese boli mláky a Archinko do nich skákal. Prvý zimný deň ráno Archinko vyšiel von, keď sa zobudil. Videl sneh! Rozbehol sa ako blesk, a keď videl na jeho prekážke sneh, hneď na ňu vyskočil, aby dal chvostom dole sneh. Keď sa pán Šiškový zobudil, a keď to videl, čo Archinko stváral, tak zakričal: „Archie prepánajána, čo to stváraš?“ „Hav! Len chránim územie pred týmto bielym nepriateľom! Či to nemalo byť tak?“ pýta sa Archie. „Nemyslel som to, ale pozri, aký máš chvost!“ Archinkov chvostík bol celý biely, mokrý, zababraný a studený. Zima sa skončila, Silvester bol dobrý a Archinko je šťastný. KONIEC

Autor tvorby: Emily Sabina Wells /IV.A/