Vranovské gymnázium píše 70-ty rok svojej histórie. Ani človek, ani škola nemôžu byť bez svojich dejín úplní. Tomuto ontologickému faktu sme dali výraz v Pamätnici Gymnázia Cyrila Daxnera, ktorú práve držíte v rukách. Prináša ucelený historický prehľad udalostí a míľnikov, meniacich intro nášho gymnázia, oživuje niektoré osobné spomienky absolventov, učiteľov a prináša jedinečný, archívne podložený sumár všetkých absolventov, pedagógov a zamestnancov 70-ročnej histórie školy. Každé jedno meno v tomto sumári- Vy, my, všetci sme boli a sme tvorcami charakteru, kvality a jedinečnosti vranovského gymnázia. Kvalitného vranovského gymnázia, ktoré odprevadilo do sveta tisíce absolventov s pevným presvedčením, že budú pripravení viesť dobrý a úspešný život v tom najširšom slova zmysle.

Budúcnosť nebola poznateľná nikdy, ale v minulosti sa o nej dalo aspoň niečo tušiť. Súčasnosť stavia nás všetkých, aj naše gymnázium pred také nejasné kontúry spoločnosti, pred takú intenzívnu relativizáciu hodnôt, významov a vzťahov, že nadobúda takmer mysteriózny rozmer. Ako pripraviť mládež na život v nej? Čo budú potrebovať budúci absolventi gymnázia, čo potrebujú už tí súčasní pre svet, o ktorom nevieme, aký bude? Toto je výzva dneška. Vieme, že presné odpovede nejestvujú a nehľadá ich ani gymnázium. To, čo hľadáme, sú cesty – ku kvalitnej a dobrej škole 21. storočia: otvorený dialóg, veľa rozhovorov a polemík žiakov, učiteľov aj ostatných aktérov o podobe školy, jej spoločnom kreovaní a o premenách vzdelávania, jasné hodnoty, ku ktorým sa gymnázium väčšinovo hlási, wellbeing a komunitný charakter gymnázia: škola, kde to intenzívne žije… Dnes potrebujeme pripraviť nielen ďalšiu generáciu výborne pripravených odborníkov. Zdá sa, že potrebujeme generáciu tvorcov a hľadačov. Generáciu, ktorá by hľadala, nachádzala a komunikovala to, čo nás spája. Ktorá by tvorila kultúrne, klimaticky, hospodársky aj geopoliticky taký svet, v ktorom budeme môcť dôstojne a zmysluplne žiť. V ktorom dá paralelnej virtuálnej realite s jej algoritmizáciou, sociálnymi sieťami, umelými inteligenciami status svojho efektívneho pomocníka a dobre ovládaného sprievodcu svetom reálnym. A bude vedieť ohromujúci vedecko-technický pokrok prepojiť s morálnym, slušným životom – prinesie novú renesanciu humanizmu.

Keď nás osobne niekedy prepadne pocit, že sme bezmocní voči tomu, čo sa okolo nás deje, keď si niekedy nevieme poradiť s problémami a výzvami, je to možno preto, lebo máme pocit, že sme v tom sami. Škola je toho pravým opakom. Je hádam najvýraznejším dôkazom, že triedy študentov a ich učitelia, ktoré sú zostavené vlastne náhodne, sa postupne menia na spolupracujúce tímy, zdieľajúce podobné hodnoty, stávajú sa otvorenými voči poznávaniu sveta i seba navzájom, až sú spolu napokon radi. „Boli sme super partia…“, mnohí takto spomíname. Škola, to je nielen poznanie, to sú aj vzťahy. To, aké je vranovské gymnázium dnes, je výsledkom vzťahov, práce a kooperácie mnohých generácií.

Využijem túto príležitosť a ďakujem našim bývalým kolegom za to mnohé, čo odovzdali nielen svojim žiakom, ale aj nám, mladším učiteľom. Veľké poďakovanie patrí všetkým našim súčasným pedagógom, profesionálne zvládajúcim nielen svoju odbornosť, ale aj množstvo zmien a nových situácií, pred ktoré nás stavia doba. Poďakovanie patrí všetkým rodičom a priateľom školy za podporu, ktorú od Vás máme a ktorú v tejto zložitej spleti sveta potrebujeme cítiť. Ďakujeme zriaďovateľovi, Prešovskému samosprávnemu kraju, a všetkým, ktorí sú nám pomocou a podporou pri našej práci. To, aké bude vranovské gymnázium a školstvo vôbec v horizonte desaťročí, nedokážem ani odhadnúť. Nášmu Gymnáziu Cyrila Daxnera prajem ešte veľmi veľa úspešných rokov – v tom najširšom slova zmysle.