UMENIE

Umenie je ako slnko, ktoré sa tiež nikomu nevtiera. Keď zatiahnete závesy a zavriete okenice, tak vám slnko do bytu nevlezie,l enže je to vaša chyba, pane , že chcete žiť potme.

Jan Werich

UMENIE. Abstraktný pojem, ktorý sa však po schopnosti tvoriť dokáže premeniť na konkrétny objekt, zvuk, chuť, pohyb, pocit či cit. Takto asi by som niekoľkými slovami opísala to, čo sprevádza každého z nás už od prvých krokov. Keďže uvažujeme nad schopnosťou tvoriť, ktorá nie je presnejšie konkretizovaná, nemôžeme o nej povedať nič zlé ani dobré. Teda v istom slova zmysle. Umenie samo o sebe by sme vo veľkej miere mohli či dokonca mali prirovnať k ľuďom. Viete, ľudia sú ako plátna. Prázdne plátna, ktoré chcú, aby ich niekto namaľoval čo najsýtejšími farbami.                                                                       

Teraz pravdepodobne čakáte na vetu, ktorou si toto tvrdenie celkom obhájim, no, načo vlastne? Teraz som si istým spôsobom asi aj našla odpoveď na moju otázku ukrytú medzi riadkami, a to síce, ČO JE UMENIE.

Je to pekné a stačí.

V tejto vete by som však na vašom mieste nehľadala hĺbku väčších rozmerov, než sama ona vzbudzuje. Nie každému sa plátno musí páčiť, je to však vec ťažko ovplyvniteľná, to však neznamená, že nie je hodné toho nazvať ho krásnym.

Žiť s umením neznamená žiť v miestnosti s tisíckami obrazov, rozozvučanými platňami hrajúcimi Rachmaninova ani v obklopení hercov či tanečníkov.

Umenie znamená žiť s otvorenými dverami, ktoré nám poskytujú výhľad na svet, ktorého hĺbka významu je čisto na nás a na tom, čím chceme maľovať.

Nebojme sa preto ŽIŤ s umením.

Ľudia sú umenie.