LYŽIARSKY VÝCVIK

Keď nám učitelia oznámili, že sa pôjde lyžovať, boli sme im veľmi vďační za oznámenie tejto veľkolepej udalosti. Nevedeli sme sa dočkať. Taak a prišiel deň D, keď sme všetci čakali prichystaní pred školou už o pol ôsmej. Nastúpili sme do autobusu, kde nás čakala nekonečná cesta. Aaach, konečne sme po troch hodinách cesty dorazili do cieľa, bolo tam prekrásne, až kým sme nevideli izby. Keď sem boli konečne pokochaní tou krásou čakala nás večera. Samozrejme, sme sa zastavili pri hracej miestnosti kde bol pingpong, futbalový stôl a odkladací priestor. V prvý deň tam bolo báječne, no ďalšie ešte lepšie.

Nastal druhý deň nás čakali prvé raňajky, pekne sme sa najedli a išlo sa na lyžovačku, ale ani tu nemohlo chýbať čakanie na ostatných a na autobus, keď konečne prišiel, nastal čas vidieť umelý sneh. Dorazili sme tam a najprv sme nedočkavo čakali na pánov, ktorí nám mali dať kľúče od odkladacieho priestoru. Keď už bolo všetko na svojom mieste, bol čas lyžovať. Prvý vlek, prvé zapínanie lyžiarok a k tomu ešte aj státie na lyžiach. Všetci sme sa vybrali na vlek, ktorý nás vytiahol hore a mohli sme sa spustiť dole tým kopcom. Samozrejme je to lyžiarsky výcvik, takže niektorí nelyžiari išli s pani učiteľkou Gréčovou a my ostatní sme išli s pani učiteľkou Straškovou, s ktorou sme sa spúšťali dole a potom sa obe pani učiteľky vystriedali. Niektorí odvážlivci chceli ísť na čiernu lanovku, neodolala som a išla som tiež, dopadlo to celkom fajn až na pár pádov, ktoré sa dali prežiť. Nastal čas obeda, na svahu nám akosi rýchlo trávilo. Naobedovali sme sa a znova sme sa pobrali na vlek. Takto pokračoval každý deň, no na niektoré dni nezabudnem dodnes, ako napríklad na pád Kiki Marošovej (to bol brutal), zrazila ešte aj chlapca pri sebe, to sme všetci umierali smiechom. Pretože som si z nej robila srandu, vrátilo sa mi to, môj pád po ktorom som sa šmýkala dole hlavou, bol tiež nezabudnuteľný. Naša denná rutina bola ísť asi šesťkrát na čiernu lanovku a k tomu vysedávanie na gauči a četovanie, to nesmelo chýbať.

Nastal štvrtý deň, keď sme mali po popoludňajšom lyžovaní sme sa išli kúpať. Niektorí z nás si na lyžiarskom našli aj spriaznenú dušu, čo bolo prekrásne. Nastal deň kedy sme mali ísť domov, ale išli sme sa ešte chvíľu polyžovať. Vrátili sme sa do izieb pobalili sa a hor sa domov. Znova nás čakala úmorná cesta domov, skoro všetci sme od únavy zaspali. Tesne pred príchodom sme sa pobudili. Konečne sme dorazili domov a rodičia nás čakali s autami na námestí. Ďakujeme učiteľkám za ich trpezlivosť a snahu naučiť nás lyžovať.

A. Gajdošová