V štvrtom ročníku, v medzipredmetových vzťahoch, na hodinách slovenského jazyka a výtvarnej výchovy v marci – mesiaci knihy, žiaci vytvorili knižku pod názvom Kniha o anjeloch. Zaujímavými a emocionálne ladenými príbehmi a ilustráciami prispeli k čaru čitateľskej dielne. Na hodinách pod vedením pani učiteľky Bojnovej vytvorili príjemnú atmosféru. Stali sa tak po prvýkrát autormi- spisovateľmi malej knihy, kde prezentujú vlastné pocity a zážitky pri stretnutí s anjelmi z ich okolia.

M. Bojnová, tr. uč. 4.ročníka

Autori Knihy o anjeloch : žiaci štvrtého ročníka 1. Attila Berky 2. Barborka Koháryová 3. Alex Kovács 4. Dominik Szígyartó 5. Saskia Taucová 6. Sebastian Torma

Môj anjel

Žiaci našej školy sa mali ísť korčuľovať. Pani učiteľka nám o tom hovorila. Na začiatku som nemal ani korčule. Bol som veľmi smutný. Pýtal som sa svojich kamarátov, kto by mi ich vedel požičať. Nikto okolo mňa korčule nemal. Potom nemali moje číslo. Zrazu sa objavil Filip. Požičal mi korčule aj lyžiarsku čiapku. Môj sen mi pomohol splniť kamarát Filip. Od tej chvíle sa stal mojím anjelom. Splnil mi to po čom som túžil. Attila Berky, žiak 4. ročníka

Anjeli, ktorí chodia po Zemi.

Bol raz jeden ružový domček vo veľkom krajskom meste. Bývalo v ňom veľa malých detičiek, o ktoré sa starali s veľkou láskou „tety“. Tieto deti napriek všetkej snahe tiet neboli šťastné a veľa plakali. Museli dlho čakať, kým na ne príde rad, či už na papanie, kúpanie alebo len tak, kým ich niekto poľúbi. Sem – tam sa na ne prišiel niekto pozrieť, ale nakoniec tu stále ešte zostali. Až raz prišiel ten deň, keď sa aj na mňa usmialo šťastie a prišiel ma pozrieť anjel. Teda boli to dvaja anjeli, ujo a teta. Boli takí veľkí, že som nevedel, či sa mám báť, alebo sa mám tešiť. Začal som veľmi plakať. Anjel, čo mal dlhé biele vlasy si ma zobral na ruky a pekne sa na mňa usmial a z očí mu tiekli slzy, slzy radosti. Hladkal ma po tvári a ja som mal veľmi dobrý pocit. Potom som zaspal. Keď som sa zobudil, anjeli tam už neboli. Bál som sa, že sa mi navždy stratili, bol som veľmi smutný. Potom však prišiel deň, keď títo anjeli prišli znova. Hneď som spoznal ich hlas a aj dotyky. Zobrali ma na ruky a už ma nikdy nepustili. Zobrali si ma domov, tak tomu miestu hovorili oni. Teraz už viem, že to boli MOJI anjeli, ktorí sú so mnou stále, či sa teším, bojím, som chorý alebo hladný. Sú tu so mnou stále a ja im hovorím mamina a ocko. Ešte chcem povedať, že ma doma čakalo veľké prekvapenie, nebol som tu sám, boli tu ešte dvaja malí anjeli, nevedel som kto sú oni, ale sú to moji veľkí súrodenci. Viem, že sú šťastní, že nás majú a my sme šťastní, že môžeme byť s nimi. Teraz viem, že existujú aj anjeli, ktorí nemajú krídla, ale chodia medzi nami tu na Zemi. Alex Kovács, žiak 4. ročníka

Moja starká je anjel

Moja mamička zomrela v roku 2015, keď som bola prváčka. Veľmi som bola z toho smutná, ale mám super starkú, ktorú mi Pán Boh daroval. Je to anjel. Stará sa o mňa a aj o môjho brata, dáva nám lásku, ľúbi nás, učí sa so mnou, kupuje nám veci. Mám aj ocka, je to najlepší otec na svete, ale občas musí cestovať. Mám 11 rokov a môj brat 18. Niekedy mi je smutno, ale mám krásne detstvo, vďaka mojej starkej, ktorá nám dáva lásku. Pre mňa a môjho brata je anjelom. Ja som dostala veľa darov, mám aj nevlastnú mamu. Mám ju rada, zobrala si ma za svoju. Brata nie, pretože má už 18 rokov. Saskia Taucová, žiačka 4. ročníka

Traja anjeli

Anjeli sú nebeské bytosti, ktoré ľuďom pomáhajú. Prídu tam, kde ľudia potrebujú pomoc. Volali sa Vilko, Ferko a Maroš. Stará teta bola osamelá, nemal jej kto nakúpiť. Vybrala sa do Lidla, bola dosť slabá a nákup bol veľký. Zrazu k nej pristúpil anjel, volali ho Vilko. Zobral jej nákup, tete sa išlo ľahšie a odprevadil ju až domov. Anjel Fero raz išiel do obchodu, aj anjeli si potrebujú občas nakúpiť. Zbadal pri pokladni chlapca, ktorý veľmi túžil po dezerte Tofife. Chýbalo mu 10 centov. Anjel Fero mu doplatil zvyšné peniaze a chlapec ho z vďačnosti ponúkol. Každý máme radi trampolíny, zaskáčeme si na nich, dajú sa tam robiť aj saltá. Chlapec skákal, skákal, kým nespadol, začal veľmi plakať. Na blízku bol tretí anjel, Fero. Prišiel k chlapcovi, pomohol mu vstať a milo sa mu prihovoril. Anjel ho upokojil a povedal, aby si dával pozor, lebo nemusí byť vždy na blízku. Aj my máme okolo seba ľudí, ktorí nás majú radi a pomáhajú nám. Vážme si ich a majme ich radi. Sebastian Torma, žiak 4. ročníka

Traja anjeli

Kde bolo tam bolo, boli traja anjeli, ktorí boli výnimoční. Jedného krásneho dňa sa mamička vybrala s dcérkou do obchodu. Dcérka zbadala peknú bábiku, ktorú veľmi chcela, lenže mamičkina peňaženka si to nemohla dovoliť. Zrazu sa objavil jeden z anjelov, ktorý jej pomohol. Bábika bola v košíku a vyplatená. Dievčatko malo veľkú radosť. Bola raz jedna starenka, ktorá už nemala nikoho. Každé ráno chodila na nákup. Ako tak išla, pošmykla sa jej noha a starenka spadla. Druhý anjelik bol nápomocný a starenke pomohol. Našťastie sa starenke nič nestalo. Všetci vieme, že šteniatka sú neposlušné. V jednom domčeku bývali dedko a starenka. Mali malé šteniatko, ktoré im ušlo. Tretí anjelik zahral na violončelo a doviedol šteniatko domov. Dedko a starenka sa veľmi tešili. Barborka Koháryová, žiačka 4. ročníka

Rozprávka o vianočnom stromčeku

Chudobní ľudia by boli šťastní, keby mali vianočný stromček. Navyše, keby pod ním našli darčeky, plakali by. Anjeli pomohli chudobným ľuďom, aby mali svoj vianočný stromček. Prvý anjel pomohol chlapčekovi, aby mal pod stromčekom oblečenie. Druhý anjel dal ujovi pod stromček okuliare. Tretí anjel im doniesol lásku a pokoj. Otvorme si oči a dívajme sa okolo seba, možno aj okolo nás žijú takí anjeli, len naše oči ich nevidia. Dominik Szígyartó, žiak 4. ročníka