„Aký kút sveta je podľa vás najkrajší?“ Otázka, nad ktorou sa obyčajná bytosť príliš nepozastaví. Ľudia zvyknú vyhŕknuť prvé miesto, ktoré si nájde cestu do ich hlavy, aj keď stráca pocit alebo význam.

Ktokoľvek môže povedať, že mu do očí padla Eiffelova veža, a že Times Square sa spred očí nedá vyhnať. Je však naozaj miesto s chladnými chodníkmi a oknami, cez ktoré je zakázané hľadieť práve to, čo považuje človek za krásne? Steny, ktoré sú nemé a bez úsmevu, stojace popri dielach, za ktoré rozpráva iba ich história, nemôžu byť dôvodom vyslovenia frázy „toto je najkrajší kút sveta!“

Dostať tieto slová na povrch bude zaiste stáť viac snahy. Zelené zlato sa dokáže prevŕtať ako do hlavy, tak aj do srdca; dokáže natiahnuť úsmev od ucha k uchu a mnohým sa pri pohľade naň ligotajú v očiach hviezdičky. Zvláštne, ako maličký lesklý papierik môže byť takým predvídateľným konkurentom v tejto súťaži názorov.

Moje vačky sú plné asi ako regály so zľavou na maslo, a pritom moje zmysly poznajú tucet ďalších nápadov na najkrajší kút sveta. Ale najkrajší môže byť iba jeden. Ten, v ktorom vidím domov, ten, v ktorom sa dotýkam šťastia, a ten, ktorého pery mi chutili ako útek z väzenia. Teplo, ktoré nezohrieva iba kožu, ale teplo, ktorému predchádzala iskra, ktorá zapálila plameň spomienok. Vraví sa, že oheň ničí a voda tvorí, ale túto rieku hrádza držala pridlho predtým, než ju požiar oslobodil. Končeky prstov zapletené vo vlasoch a ticho, ktoré prezradí viac ako tisíc slov. Pripomínajú, aký malý je pohár šťastia, ktorý mnohý nenaplnia ani galónmi. Elixír lásky mi nahradil tanec očí, a práve preto sa tie moje plavia jedným smerom aj hodiny. Ako som už spomínal, otroci naháňajú peniaze, ale bytosti, ktorým hrá srdce symfóniu, obchodujú s časom. Asi práve kvôli tomuto kútu dlžím hodinám sekundy zimomriavok, kedy mi čas prišiel nepodstatný, minúty všetkých úsmevov, ktoré sa ubytovali v spomienkach, a hodiny tanca sŕdc, ktoré sa okolo seba krútili ako kométy.

Áno, možno som blázon, a áno, možno ma nepochopí každý, ale najkrajší kút môjho sveta nie je miesto, ale niekto.