2.kapitola

 Princ celé dni ležal a ležal a rozmýšľal, kde by mladú dievčinu našiel. Rozmýšľal a rozmýšľal, no na nič neprišiel. Tak sa rozhodol, že vysadne na koňa a pôjde hľadať dievčinu. Chcel ísť sám, preto sa v noci vykradol z dohľadu a pobral sa k šmolkom. Trvalo mu 7 dní, kým sa k šmolkom dostal. Pýtal sa jedného, druhého, tretieho, štvrtého, ale nikto nič nevedel. Zrazu si na najvyššom vrchu všimol malý hrad. Tak sa pobral tam.

    „Dobrý deň, je tu niekto?“ spýtal sa potichu, lebo sa bál.

     „Prosíííím, už ideeem!“ povedal neznámy.

    Keď prišiel a všimol si ho, začal si ho tak podrobne prezerať, že sa mu dobreže oči nevyočili. Tak sa spýtal i tohto človeka, či dievčinu nevidel, no len čo to vyslovil, pán povedal zaujímavé zaklínadlo. Princ sa zobudil až večer v nejakej väznici. Hlava sa mu točila a bolo mu zle. Vtom sa zas pri dverách objavil pán. Začal sa smiať a kričať: „Čo si to ty za princa, že nepoznáš mňa, Gargamela? Ha, ha ,ha!“ povedal a smial sa tak nahlas, že dobre, že nik neohluchol. Vtom si princ uvedomil, kto je vlastne Gargamel a že mu nenapadlo skôr, že v hrade bude bývať on. Pokúšal sa z väzenia dostať, no nedarilo sa mu.

                                                                                                                                                                  pokračovanie nabudúce................

Viktória Venthová, Bianka Červená (spoluautor)