Stolnotenisový nábor

V piatok 2.2.2024 sa v telocvični našej školy hľadali nové stolnotenisové talenty. Cieľom tiež bolo spopularizovať tento šport najmä medzi mladšími žiakmi. Dlhoročný skúsený a úspešný tréner mládežníckeho STK Kalinovo Miroslav Kačáni, v spolupráci s vedúcim žiackeho stolnotenisového krúžku našej školy Ing. Igorom Čepkom, „prevetrali“ stolnotenisové schopnosti každého žiaka prvého stupňa. A ako sa hovorí – kto hľadá, nájde! Medzi našimi mladšími žiakmi našli niekoľko pozoruhodných talentov. Po tomto podujatí sa rady stolnotenisového krúžku strojnásobili! Z 5-6 detí bolo zrazu dvadsať. Nádejali sme sa, že v šk. roku 2024/2025 zaregistrujeme našich žiakov do ST zväzu, čím by sme mohli získať aj finančné prostriedky na ďalšiu prácu so žiakmi v tejto oblasti. Ale kdeže...„skutek-utek!“ Prečo? Klasický dôvod dnešnej doby: udržať deti pri jednej aktivite a dosiahnuť, aby sa jej dlhodobejšie a cieľavedomejšie venovali, vyžaduje niekedy nadľudský výkon. Hodina tréningu je pre väčšinu z nich príliš dlhý čas. Počet žiakov, ktorý krúžok navštevovali postupne klesal. Čo sme ale naozaj nečakali, na začiatku šk. roka 24/25 sa na krúžok prihlásili iba štyria!! To nestačilo ani na opätovné otvorenie stolnotenisového krúžku. Je to veľká škoda, lebo škola je v materiálnom zabezpečení stolného tenisu naozaj dobre vybavená. Okrem šiestich stolov, špeciálneho osvetlenia, mantinelov disponuje aj stolnotenisovým robotom, ktorý je veľkým pomocníkom práve pri práci so začiatočníkmi. Obec má pritom v tomto športe už nejakú tradíciu – do nedávnej minulosti fungoval aj stolnotenisový klub. Každopádne by som chcel poďakovať stolnotenisovému trénerovi Miroslavovi Kačánimu , za zorganizovanie netradičného poodujatia a Ing. Igorovi Čepkovi za úsilie vynaložené pri práci s deťmi. Napriek nezdarnému koncu budeme do budúcnosti hľadať cesty, ako tento šport u nás znovu oživiť.

Ľ.J.

Tram-ta-dá, tram-ta-dá, opona sa otvára!

Nad hereckým krúžkom sme začali rozmýšľať už na konci minulého školského roka. Spočiatku sme mali obavy, či sa nám prihlási dosť nádejných hercov, ale naše nadšenie z nápadu sme presunuli aj do tried a hneď na prvej hodine sme mali plno. Dlhé texty, nácviky niekoľkokrát v týždni, naše upozorňovanie a opravovanie, nič z toho našich skvelých žiakov neodradilo. 

Prvé predstavenie sme odohrali 20.12., v prijemnej vianočnej atmosfére. Perinbaba zožala úspech, obidve sme boli dojaté a hrdé. Predstavenie odohrali deti, ktoré prišli na chuť umeniu, nechýba im vôľa, chuť aktívne tráviť voľný čas a rozvíjať svoje nadanie. Hneď po predstavení sme dostávali otázky, čo si nachystáme ďalej. Dlho sme rozmýšľali, čo vymyslieť, aby sme sa vyrovnali vianočnému divadlu, nakoniec padla voľba na ľudovú rozprávku Zlatá priadka.

10. mája 2024 sa v Kultúrnom dome v Málinci otvorila opona, divadlo, ktoré nacvičili „naši školskí ochotníci,“ bolo venované všetkým mamičkám a občanom obce. K obidvom hereckým predstaveniam žiaci pristupovali veľmi zodpovedne v rámci hereckého záujmového krúžku. Hranie divadla vedie deti bližšie k čítaniu a spoznávaniu literatúry, žiaci sa učia pracovať so scenárom, s hlasom, mimikou a gestikuláciou tela.

Úprimne im ďakujeme a veríme, že naše spoločné stretnutia na „divadelných doskách“ budú pokračovať i v budúcom školskom roku.

M. Stieranková

Potulky po málinskom chotári

Dňa 9. 5. 2024 sme sa v rámci nášho turistického krúžku sme sa konečne vybrali na nejakú-tú turistiku. Prečo konečne? Lebo najskôr zima...potom blato...potom medvede (tie vlastne už celý rok)...a ja neviem čo ešte. Náš krúžok je zameraný na cestovanie, ale aj na turistiku a tú sme v tomto šk. roku ešte neabsolvovali. Čas-nečas, medvede-nemedvede, ide sa! Trasa bola nasledovná: škola–Podhrad –chata Ernestka- priehrada-Málinec. Čas sa chvalabohu vydaril. Hlavná prestávka bola na poľovníckej chate na Ernestke, kde sme si opiekli čo kto mal, oddýchli a vybrali sme sa cestou-necestou naspäť. Turistické výkony žiakov boli chválihodné. Žiadne mrnčanie, otravovanie, fňukanie. Ako veľkí turisti. Spolu s prestávkami sme trasu zvládli v pohodovom tempe asi za 5 hodín. „Objavili“ sme zákutia, ktoré možno nevideli mnohí málinčania. Náš chotár nie predsa žiadna Podunajská nížina. Po oboch stranách Ipľa skrýva na 5 000 ha výhľady, o ktorých ani sami veľakkrát nevieme alebo ich vidíme pár-krát za život.

Ľ.J.

Regionálna výchova v škole

Jedným z mnohých krúžkov v škole je aj krúžok zameraný na regionálnu výchovu. Ľudové tradície, zvyky a slovesnosť naši žiaci ale nerozvíjajú len prostredníctvom tohto krúžku. Nezanedbateľnú časť tvorí jej rozvoj aj v oblasti manuálnych zručností – ľudových remesiel. Našej škole sa podarilo v šk. roku 2023/24 získať na 7 rokov členstvo v „Združení základných škôl s regionálnou výchovou“. Toto združenie zoskupuje školy, ktoré sa snažia prvky regionálnej výchovy zapracovávať do svojich výchovno-vzdelávacích aktivít intenzívnejšie. Na získanie členstva v tejto organizácii nestačí len obyčajná prihláška – počet jej členov je obmedzený. Preto sme radi, že sme sa stali jeho súčasťou. Na konferencii združenia, ktorá sa konala 24. mája 2024 na pôde ZŠ v Sliači, bola naša ZŠ slávnostne uvedená medzi jeho členov. Okrem pripraveného programu si školy vymieňali skúsenosti v konkrétnych VZ aktivitách. Pre zúčastnených vyučujúcich boli pripravené workshopy, v ktorých si mohli vyučujúci vyskúšať výrobu jednoduchých remeselných výrobkov, ktoré realizujú žiaci ich základnej školy. Našu školu zastupovali riaditeľ školy Ľ. Jablonský a p. učiteľky, ktoré sa na tieto aktivity zameriavajú najviac – M. Joklová (za 1. stupeň) a Z. Vrábľová (za 2. stupeň). Získané inšpirácie naša škola mieni využiť a zapracovať do VZ procesu už v šk. roku 2024/2025 v oblasti pracovno-výchovných predmetov.

Ľ.J.