Myslím si, že život vie byť veľmi zaujímavý. Niekedy mám pocit, že sa mi vysmieva. Často si niečo prajem alebo chcem, aby sa niečo stalo, ale život sa mi len obráti chrbtom a smeje sa na mojich zúfalých prosbách.

Stáva sa toto niekedy aj vám? Ak áno, určite by vás posmešky života nemali odradiť od šťastia. Ak máš nejaký cieľ, je dôležité ísť si za ním. Napríklad povýšenie v práci alebo samé jednotky na vysvedčení. Nezabúdajme na to, že nie sme v rozprávke. Vaše vysnívané povýšenie teda išlo zrovna tej jednej kolegyni, ktorú nemáte veľmi rada. A samé jednotky na koncoročnom vysvedčení? S tými sa môžete rozlúčiť, pretože, aj keď ste mali dobrý priemer známok, tá jedna pani učiteľka vás vôbec nemá v láske.

Ale niekedy sa nám niečo vydarí a s tými nevydarenými vecami sa to nakoniec vyrovná. Podľa môjho názoru by sme sa nad zlyhaniami nemali až toľko zamýšľať. Je to predsa minulosť a zbytočné oplakávanie – aj keď je to niekedy dobré pre dušu – nám teraz vôbec nepomôže. Z minulosti a našich chýb by sme sa predsa mali poučiť.

Taktiež si myslím, že bez zlyhania by sme neboli tým, kým sme. Tieto chyby nás môžu motivovať k tvrdšej práci. Môžu nás posunúť omnoho ďalej, pretože pád z najvyššieho miesta sme už zažili a nebojíme sa ho.

Ja si myslím, že nakoľko žijeme len raz, tak by sme sa nemali báť trochu zariskovať a skúšať nové veci. Náš čas na tejto Zemi je krátky, a preto by sme ho mali čo najlepšie využiť a vytvoriť si tísíce zážitkov a spomienok. Vôbec nevadí, ak sa nám v živote prihodia aj trápne momenty. Aspoň sa budeme mať v starobe na čom zabávať. So smiechom budeme spomínať, akí sme boli mladí a naivní. Ani sa nenazdáme a to, čo je dnes prítomnosť, a zážitky, ktoré práve prežívame, budú o niekoľko rokov len príbehy minulosti.

Už od detstva často počujem výrok „čas lieči“. Verím, že po každej búrke sa na oblohe znovu zjaví žiariace slnko a všetky naše starosti onedlho pominú a nastanú dobré časy. Niekedy sa na našej oblohe vyčasí aj vďaka ľuďom, ktorými sme obklopení. Naši kamaráti a rodina nám vedia pomôcť s našimi problémami. Preto si myslím, že je dôležité, aby sme si v živote našli ľudí, ktorí nám pomôžu vysporiadať sa s našimi trápeniami a podporia nás.

Títo ľudia koniec koncov zohrávajú veľkú rolu v našom živote. S našimi priateľmi sa zabávame, vymýšľame rôzne hlúposti, veľa sa smejeme a rozprávame. V škôlke sme sa hanblivo prihovorili neznámemu dieťaťu, no veľmi rýchlo sme sa skamarátili a začali sa spolu hrať na ihrisku. Neskôr v škole sa hľadanie nových kamarátov stalo o čosi ľahšie. Stále sme spolu chodili na ihriská, ale pribudli aj pikniky a posielanie domácich úloh. Na strednej škole sa z nás stali tínedžeri a začali sme s kamarátmi chodiť von omnoho častejšie. Chodíme spolu do kaviarní, reštaurácií a na nákupy.

Ďalej som sa na ceste životom zatiaľ nedostala. No aj keď mnohí priatelia prišli a odišli, moja rodina vždy zostala po mojom boku. Na mojej rodine je výnimočné to, že viem, že všetci členovia sú tu pre mňa dnes, zajtra, aj o tridsať rokov. A aj keď neviem, čo ma v živote čaká, som rada, pretože mám pri sebe ľudí, ktorí ho každý deň robia omnoho lepším.