Moje meno je Charlie, mám 12 rokov a podľa mojich rodičov som tak trošku exot. Všetko to začalo, keď som mal 5 rokov. Vymýšľal som si rôzne dobrodružstvá. Väčšinou som sa hrával sám, pretože som nemal veľa kamarátov, teda žiadnych, ale nikdy som sa nenudil. Založil som si denník s názvom Charlieho malé tajomstvá a tam som si začal dokumentovať všetky dobrodružstvá. Mám veľmi dobrú predstavivosť a dosť sa to odzrkadľuje na mojom písaní. Možno zo mňa jedného dňa bude spisovateľ. Ale človek nikdy nevie a čas nám ukáže, ako vravia moji rodičia. Ale späť k dobrodružstvám, pretože nevznikali len tak. Každé jedno vzniklo v mojich snoch. Názvy som si nikdy nevymýšľal. Pomenoval som ich podľa kníh, ktoré som čítal, ale dej bol vždy iný. Bol výnimočný, živý a originálny.

Moje obľúbené sú Lovec čertov, Na ceste za slobodou, Nočná hliadka a Zaklínač. V každom som bojoval za niečo dobré. Napríklad v Lovcovi čertov som chránil malé deti počas búrok. Čerti vychádzali z podzemia a kradli deti. Nemal som žiadne super schopnosti, len znalosti. Vždy som ich prekabátil. Postavil som sa aj ich vládcovi Luciferovi a skolil som ho. Cesta za slobodou sa mi spájala s cestovaním. Cestoval som z krajiny do krajiny a v každej som stretol ľudí, čo trpeli nejakými globálnymi problémami. Pomáhal som im so všetkým, čo sa dalo. Nočná hliadka strážila mesto pred zloduchmi. A v Zaklínačovi som pomáhal čarodejovi a bol jeho učňom. Naučil som sa vyrábať rôzne elixíry a, samozrejme, že som sa naučil kúzliť bielou a čiernou mágiou. Ďalej bola Papierová princezná. Mal som asi 7 rokov, keď sa mi o nej snívalo. Bola zakliata do papierového Motýlika. V sne som bol dospelým rytierom, ktorý bol povolaný jej otcom, aby ju zachránil. Uniesol ju Netvor, ktorý ju mal uväznenú v klietke. Potom, čo som toho Netvora prebodol, premenila sa späť na živú princeznú, do ktorej som sa okamžite zaľúbil. Bola naozaj krásna. Bolo to úplne inak je príbeh, ktorý má toľko nečakaných zvratov, že som ho ešte nestihol dopísať. Arsen Lupin je príbeh o mužovi, ktorý robil rôzne laboratórne pokusy sám na sebe. Myslel si, že vymyslí protilátku na chorobu, ktorou trpel. Hoci ju vymyslel, no privodil si ňou aj nešťastie a utrpenie. Každý večer sa totiž menil na vlkolaka. Hry o dedičstvo je trošku komická storka. Sú tam traja súrodenci, ktorí majú bohatých rodičov, a každý by chcel všetko. Rodičia im dávajú rôzne úlohy, pri ktorých by mali zistiť, že musia spolupracovať, no namiesto toho sa úplne zhovadia. Moji rodičia si niektoré príbehy čítali, no boja sa, že z toho nič nebude. Stále vravia, že by som sa mal viac zapájať do iných aktivít, nájsť si viac kamarátov. Myslia si, že byť ‘‘iný‘‘ je niečo zlé. No pre mňa význam iný znamená originálny.