Moji hrdinovia

Každý z nás má určite svojho pravého hrdinu. Veľkého idola, ktorým by sa raz v živote chcel stať. Teraz nejde o výhovorky a reči, že sa ním nikto stať nemôže. Pokiaľ niečo chcem dosiahnuť, všetko sa dá, len treba chuť dosiahnuť veci. Mojím hrdinom a celkovo idolom sú moji rodičia. Najlepší a najúžasnejší ľudia v mojom život. Každý deň, ako sa hovorí, podajú pomocnú ruku, keď niekto potrebuje pomôcť. Vždy naučia niečo užitočné. Aj keď prídu do cesty nepotrebné veci, ktoré stačí len nechať tak, hodia ich za chrbát, prestanú si ich všímať a šťastne kráčajú ďalej. Jednoducho povedané – ich život vyzerá ako z rozprávky, aj keď realita je krutá. Áno, čítate správne. Moji rodičia sú šťastní, úžasní, výnimoční, aj keď ich cesta má veľké diery, ktoré sa veľmi ťažko obchádzajú, dokonca niektoré sa ani nedajú, pretože jediná cesta vedie rovno cez ne. Väčšinou na mamke a na ockovi nič nevidieť. Ich tváre vyzerajú šťastne. Vždy sú usmiati. Nemožno povedať, že sú obyčajní, dedinskí ľudia, ktorí žijú na vidieku v rodinnom dome so psíkom a dvomi šťastnými deťmi. Keď to počujem, príde mi miestami až nevoľno. Áno, viem. Sme obyčajná rodina s deťmi, ktorá nemá peniaze na rozdávanie, nemá upravený dom a okolie, čiže dvor, ale určite má dostatok lásky, dôvery a skutočných priateľov, ktorých je možno menej, ale aspoň sú ozajstní. Plnia si svoje sny, ktoré si splniť nemohli, keď boli mladší, snažia si to vynahradiť aspoň trochu. Sú úžasní. O takých výnimočných ľuďoch sa nedá písať veľa, pretože ani poriadne vyštudovaný slovenčinár nepozná prídavné meno, ktoré by dokázalo dokonale opísať ich vlastnosti. Sú neopísateľní. Moji dvaja hrdinovia sú šťastní, vždy mi pomôžu, naučia ma potrebné veci a podobne. Iní rodičia sú normálni. Jedni niečo priučia, ďalší zasa povedia svoje názory deťom, ale tie ich nepočúvajú, je im všetko jedno. Ale moji sú dokonale dokonalí. A preto sú pre mňa tými naozajstnými hrdinami. Mám ich veľmi rada a nechcem ich nikdy stratiť. Aj keď si niekto povie: „Rodičia a hrdinovia? Veď rodičia sú rodičia a budú vždy najlepší.“ Pozor! Nie! Nie všetci rodičia majú svoje deti radi a naopak. Nie všetky deti majú svojich rodičov. Koľko detí je v detskom domove a niekto ich nechce? Koľko detí vychovávajú starí rodičia, pretože ich rodičia nechcú alebo ich odhodili ako obyčajné hračky, a nie sú v domovoch? Prosím, zamyslime sa. PRÁVE PRETO, ŽE SVOJICH DOKONALE DOKONALÝCH RODIČOV MÁM A NECHCEM ICH NIKDY STRATIŤ, PATRIA MEDZI MOJICH HRDINOV. ĎAKUJEM IM ZA VŠETKO!

Sára Hegedűšová