„O Dore, ktorá si nič nevážila“

Žila raz jedna Dora. Bola aj pekná, aj múdra, ale tá jej povaha bola strašná. „Mami!“ zakričala Dora. „Áno, Dorka! Čo potrebuješ?“ povedala mama. „Ja chcém buchty! Rýchlo, som hladná!“ „Ale zlatíčko, ja som urobila špagety.“ „Ty nerozumieš po slovensky? Chcem buchty!!!“ nahnevala sa Dora. Teraz si to už viet predstaviť, aká bola neposlušná. A to ešte nebolo všetko! „Mamá, nachystaj mi veci do školy a nezabudni oblečenie.“ povedala Dora. „Čo keby si si vzala rifle, ktoré som nosila, keď som bola malá?“ povedala mamka. „To nemyslíš vážne! Tie rifle z 20. storočia? to si radšej vyberiem sama!“ len čo dopovedala, obliekla sa a išla do školy. V škole to nebolo o nič lepšie... „Dorka, poď k tabuli.“ povedala učiteľka. „Já, prečo práve ja? Nechce sa mi ... Idem na wc.“ len čo si sadla, na záchodovú misu, spláchlo sa to s ňou! Prebudila sa až v divnej krajine, kde boli čudní ľudia – škriatkovia. „No, čo tu tak sedí ako pripečená? Zakúr nám, je nám zima.“ povedali škriatkovia. A takto ju trápili deň čo deň, aby ju naučili slušne sa správať. Raz, keď upratovala, kľakla si na kolená a odprosila v duchu mamičku. V tú chvíľu sa škriatkovia zľutovali. Dali jej vypiť čaj a zaspala. Prebudila sa opäť doma. Od tej chvíle niet lepšieho dievčaťa v okolí.

autorky poviedky - Laura Vargová, Emma Lajčiaková