„Pán Džunko na cestách“

Raz v jeden krásny deň sa na malej farme ocitol malý Džunko aj so svojou rodinkou. „Môj drahý manžel, kde sa to nachádzame,“ spýtala sa pani Džunkica, „a prečo je tu taká zima?“ „Sme na farme, miláčik.“ „Aha!“ povedala pani Džunkica. A tak išla rodinka nájsť nejaký úkryt. Šli, šli a narazili na veľkú obludu. „Mami, ocko,“ pýtali sa malé Džunkatká, „kto je tá veľká obluda?!“ Pani Džunkicová od strachu nepovedala ani jedného slovíčka. Pán Džunko sa spýtal: „A ty si ako kto?!“ Veľká obluda sa pozrela na pána Džunka a hrubým hlasom povedala: „Ja som kocúr, ty baktéria malá!“ Pán Džunko sa nahneval a povedal: „Aká som ja ti baktéria? Ja pre tvoju zaujímavosť som škrečok!“ Kocúr od smiechu spadol na zem a chytal sa za brucho. „Ty nie si škrečok, veď si taký malý ako baktéria!“ a kocúr sa rozchichotal ešte viac. Pán Džunko sa postavil na zadné labky a bol taký nahnevaný, že sa mu až z hlavy parilo ako z komína. „No veď počkaj, ty obludné kocúrisko!!!“ Pán Džunko skočil na kocúra a vyťahal ho za uši. K jeho pravému uchu prišiel bližšie a povedal: „Ešte raz ma nazveš baktériou a polámem ti všetky kosti!!!“ Kocúr sa postavil a rýchlo utekal. „Manželka moja milovaná, otváraj dvere, naháňa ma malá baktéria!“ Pani mačka otvorila dvere a vravela: „Čo si zasa vyviedol, ty kocúr jeden starý?“ Keď kocúr šiel do svojho bydliska, pán Džunko povedal: „Tak, baľte si kufre, tu nezostávame už ani sekundu! Ďalšia zastávka – planéta Mars!“

Tereza Hatalovská