Vďaka Erasmu v Litve
14.12.2024 16:56
Zo školy
Autor : Dorota Zacharová, Gymnázium Ivana Kupca, Komenského, Hlohovec
Naša dobrodružná cesta sa začala v nedeľu 6. októbra. V skorých ranných hodinách sme sa plní očakávania stretli pred školou a vydali sa na letisko Schwechat vo Viedni. O 8:10 sme už stáli na „Litovskej zemi“. Na letisku náš čakali profesorky gymnázia Vidiškės Jurgita, Diana a študentky Austėja a Liepa. Školský autobus nás odviezol do Vilniusu. Prešli sme sa najznámejšími pamiatkami hlavného mesta. Popoludní sme sa ocitli v Art centre, usadili sme sa do pohodlných kresiel s okuliarmi s virtuálnou realitou a pozreli si film Cesta anjelov (The Trail of Angels) – umelecké dielo litovského maliara Čiurliona a Národného symfonického orchestra.
V pondelok nás čakalo slávnostné privítanie a stretnutie s primátorom mesta Ignalina. Študenti nám ukázali priestory školy a rozprávali nám o rozvrhu a aktivitách, ktoré nás čakajú. Potom sme začali pracovať v našich workshopových skupinách zameraných na STEAM - Veda, Matematika, Inžinierstvo/Technológie a oblasť, ktorú som si zvolila ja- Umenie. Pri výbere workshopov sme ešte nevedeli, na čo konkrétne budú zamerané. O to viac som sa potešila, že našou aktivitou bol kurz fotografovania.
Spolu s Timeou (mojou Erasmus buddy), litovskými študentmi - Aidasom, Laurou, Gabrielou, Aistisom a Irmantasom (jedným z naj učiteľov, akého som kedy stretla a skvelým fotografom :), sme pracovali na našej záverečnej prezentácii. Prvý deň sme skúšali rôzne triky na fotoaparátoch v mobile - napríklad dlhú expozíciu, hru svetiel, fotografovali sme tiene a odrazy a dokonca aj nádherný miestny kostol. Druhá časť tohto workshopu bola venovaná práci s profesionálnym vybavením. Prešli sme sa k malému zámočku, kde sme pokračovali vo fotografovaní odrazov (teraz vonkajších) a neskôr sme začali s pohybovými fotografiami, portrétmi a krátkymi videami. Bol to dobrý tréning, nielen z pohľadu fotografa, ale aj „modela“. Irmantas nám ukázal, na akých detailoch záleží, ktoré uhly vytvárajú najlepšie fotografie, ako pracovať so svetlom/slnkom a ako natáčať videá.
V utorok sme navštívili miestne keramické centrum - MolioMinkis. Veľmi priateľská majiteľka - Jolita, so zjavne umeleckou dušou nám ukázala techniky zdobenia a maľovania hrnčekov špeciálnymi farbami, priblížila remeslo hrnčiarstva - tvarovanie hliny, otláčanie ornamentov či farbenie ešte nevypálených výrobkov.
Celý stredajší deň sme strávili vo Vilniuse. Začali sme prehliadkou univerzity. Jedna z jej študentiek nás previedla najhistorickejšími sálami a miestami – videli sme kostol, astronomické observatórium, aulu, nekonečné chodby, park a tiež sme vyšli na zvonicu, čo určite stálo za to, keďže sme mali odtiaľ úžasný výhľad na celé mesto.
Od univerzity sme sa prešli krásnymi parkami pod Vilniuským hradom do Múzea energie a technológie. Hneď ako sme vošli dnu, bolo jasné, že to nie je len obyčajná budova. Expozícia Energie nám umožnila spoznať autentické vybavenie nedávno prevádzkovanej elektrárne. Jeden z nadšencov fyziky nám prednášal o optických ilúziách a trikoch našej mysle, ktoré nám neskôr prakticky ukázal a my sme si ich mohli dokonca skúsiť sami. Zvyšný voľný čas sme strávili na Vojenskej výstave a neskôr sa vydali do Experimentálnej haly. Najprv nám ukázali kúzlo blesku – v obrovskej Faradayovej klietke, kde každý elektrický výboj mal svoj vlastný tón, sme počuli svetoznáme piesne ako intro Harryho Pottera alebo The Final Countdown. Naučili sme sa, ako funguje prúd, magnety, blesky, ako sa vyrába a spracováva energia, ako fungujú elektrárne (či už jadrové alebo tepelné), dozvedeli sme sa zaujímavosti o obnoviteľných zdrojoch energie, všetky novinky zo sveta technológií a oveľa viac. Táto výstava bola veľmi interaktívna – nielenže nám náš super sprievodca kládol rôzne otázky, pýtal sa na názory, zapájal nás a diskutoval o aktuálnych problémoch v tomto odvetví, ale celý obrovský priestor bol navrhnutý tak, aby si návštevníci experimenty mohli sami vyskúšať na vlastnej koži. Všetci sme sa pustili do plnenia úloh a horlivo zbierali body. Behali sme, bicyklovali, skúšali Van de Graaffov generátor, programovali, riešili hádanky, vyrábali energiu rôznymi spôsobmi, nechali si nakresliť portréty robotmi... Z múzea sme odišli o niečo múdrejší, skúsenejší a za nazbierané body sme boli odmenení aj odznakom Technického múzea.
Piaty deň na nás čakalo STEAM Centrum v Utene. Preskúmali sme tu všetky zázraky vedy. Začali sme astronomickým laboratórium, kde sme pomocou špeciálnych počítačových programov počítali veľkosť Slnka a jeho slnečných škvŕn. Potom sme sa presunuli do fyzikálneho laboratória a pokúsili sa zistiť dĺžku laserového lúča, jeho výkon a účinnosť. V IT učebni sme programovali roboty, aby sa pohybovali presne po plátne a hrali robot-basketball. V oblasti technológií nám učiteľ ukázal, ako sa vyrezáva a vypaľuje drevo alebo ako vyrábať nálepky – samozrejme, všetko pomocou automatizovaných strojov. Poslednou zastávkou bolo chemické laboratórium, kde sme si vyrobili vlastný balzam na pery a naučili sa, ako fungujú prírodné kozmetické výrobky. Po našich vzdelávacích aktivitách sme sa vybrali na lekársku fakultu Utenského kolégia, kde nám porozprávali o škole, jej fakultách, študijných možnostiach a medzinárodných projektoch.
„Prvá pomoc je dar života, šanca niečo zmeniť.“ Aj preto si pre nás jedna lektorka pripravila kurz prvej pomoci – aby sme sa mohli opäť niečo nové naučiť, pripomenúť si, čo už vieme, a jedného dňa to možno využiť na záchranu života. Zamerali sme sa hlavne na používanie AED – automatického externého defibrilátora a KPR – kardiopulmonálnu resuscitáciu.
Keď prišiel piatok, boli sme oficiálne pripravení na záverečnú prezentáciu prác našich workshopov. Aidas zdokumentoval celý proces tvorby našich fotiek a videí a vytvoril z nich krátky film. Po tom, čo všetky skupiny odprezentovali výsledky svojej práce (inžinieri pracovali na moste spájajúcom naše krajiny, na matematike programovali 3D model triedy, vedci vytvorili interaktívnu pomôcku na výučbu ľudského tela a umelci sa venovali profesionálnym fotkám), my – Slováci sme predstavili našu krajinu, kultúru, mesto, naše gymnázium a rozdali sme študentom slovenské sladkosti a darčeky za správne odpovede na kvízy.
Po poslednom prejave pani riaditeľky sa začalo slávnostné odovzdávanie cien. Za zvuku víťaznej hudby sme boli odmenení diplomom, medailou a taškou s darčekmi. Naposledy sme sa rozlúčili so školou, na ktorú sme si už za ten týždeň poriadne zvykli a vybrali sme sa na prehliadku Ignaliny.
Večer sme mali rozlúčkovú párty v Národnom parku Aukštaitija, krátky úvod do dobrovoľníckych príležitostí od Európskeho portálu mládeže a potom začala skutočná zábava – prišla litovská folklórna skupina. Najprv nám zaspievali rôzne piesne s technikou spevu, ktorá je tiež zapísaná v UNESCO. Potom nás začali zapájať, spievali sme s nimi a tancovali spolu. Po únavnom, ale veselom tanci sme mali večeru, hrali volejbal, basketbal a naposledy sme si pokecali. Ostávalo už len povedať ďakujem a zamávať na rozlúčku našim litovským priateľom a ich učiteľom.
Nebolo ľahké sa tak rýchlo adaptovať na nové prostredie, začať myslieť v angličtine, naučiť sa toľko nových vecí a nadviazať priateľstvá s novými ľuďmi, ale naši litovskí partneri urobili všetko pre to, aby sme sa cítili čo najpríjemnejšie. Ja osobne som si užila každý jeden moment, ktorý som strávila v Litve a tento projekt sa určite stal jedným z najlepších zážitkov v mojom živote.
Na záver by som chcela poďakovať všetkým profesorom zo Slovenska i Litvy, ktorí nás sprevádzali, pracovali s nami a starali sa o nás. Veľmi si to vážim. Ďalšie veľké ďakujem patrí iniciátorkám celého programu- pani profesorkám Jurgite a Ivane, bez ktorých by sme nič z toho nemohli zažiť.