Tento rok prišiel čas už aj na nás... Zo závisti minuloročným štvrtákom sa zrazu stáva smútok a ľútosť za predchádzajúcimi rokmi v laviciach našej školy. Uplynulo to ako voda, možno skôr celá divá rieka, a my už stojíme pred obrovskou bránou do života. Stužková slávnosť bola iba mohutným cínovým klopadlom, ktoré ohlásilo náš posledný stredoškolský rok. 

Práca, vysoká škola, cestovanie, budovanie... Skrátka pokrok. To nás čaká. Vyrástli sme. Nezmestíme sa už pani učiteľke pod krídla, musíme si nechať narásť vlastné. 

Napriek všetkým škriepkam, pomyselným vojnám a bitkám, si uvedomujeme, koľko pekných chvíľ nám obišlo zrak. 

Stužková slávnosť ohromila rodičov, učiteľov i nás samotných - žiakov 4.A. Hostina, hudba, tanec a zábava nechýbali ani sekundu. Vtipné príhody, fotografie, tombola i pripravené scénky parodujúce situácie na hodinách dokorenili večer. Okrem sĺz šťastia však vyhŕkli i slzy žiaľu. Žiaľu za detským životom, za ľahkovážnosťou a jednoduchosťou bytia zrazu malých dojatých štvrákov, dospelákov za hranicou bláznovstiev.

Ďakujeme všetkým pedagógom a rodičom za to, že nás viedli, dodávali nádej a pomáhali v ťažkých chvíľach. Ďakujeme nepedagogickým zamestnancom školy, spolužiakom a kamarátom zo školy, že nás motivovali a boli oporou pri neúspechu. 

Vidíme sa pri poslednej spoločnej skúške. Mnoho úspechov!