Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina. V tej krajine bolo sedem vrchov a deväť riek. Vládol v nej kráľ, ktorý mal tri dcéry a čarovný plášť. Princezné boli krásne ako obrázok. Keď si kráľ obliekol plášť, tak bol neviditeľný. Jedného dňa sa prostredná princezná rozhodla, že si požičia čarovný plášť a pôjde do sveta. Zobrala si do batôžka šesť buchiet a šla. Chodila, prešla cez hory a rieky, až si hladná ako vlk sadla pod strom, vyzliekla plášť a rozbalila buchty. A vtom šuch! a buchty zmizli. „Kde sú moje buchty?“ plakala princezná. Bola veľmi, ale veľmi hladná. No buchty zmizli. Smutná sa napila vody a šla ďalej. Blúdila po lese, oči jej padali od únavy, nohy ju ledva niesli. Večer prišla na breh jazera, uprostred ktorého bol ostrov. Na ostrove stál nádherný zámok. V tom zámku býval čarodejník, ktorý miloval buchty. Princezná sa previezla loďkou na ostrov a zaklopala na bránu. Otvoril jej čarodejník. Keď sa princezná na neho pozrela, videla, že je celý špinavý od cukru a slivkového lekváru. „Ty si mi ukradol buchty!“ zvolala princezná, „pôjdeš do väzenia môjho otca!“ Čarodejník sa zľakol a povedal: „Nehnevaj sa, ale ja ich mám veľmi rád.“ Princezná sa však hnevala. „Bohato sa ti odmením,“ sľúbil čarodejník. Ako sľúbil, tak aj splnil. Daroval princeznej ostrov so zámkom a pričaroval jej aj princa krásneho sťa ruža. Zobrali sa a žili šťastne až kým nepomreli. Michal Nistor, 4.A