Ahojte kamaráti,

     v decembri v roku 1990 bol mesiac október vyhlásený Valným zhromaždením Organizácie spojených národov za Mesiac úcty k starším a 1. október za Medzinárodný deň starších. Podľa aktuálnych štatistík žije dnes na celom svete viac ako 600 miliónov seniorov. Na Slovensku je to vyše 900 tisíc obyvateľov vo veku 60 a viac rokov, ktorí tvoria 17 % populácie. Z toho 61 % tvoria seniorky. Prognóza do budúcnosti hovorí, že do roku 2025 sa počet seniorov zdvojnásobí a virtuálne dosiahne v roku 2050 dva bilióny. Podľa demografických odhadov Európskej komisie sa za 30 rokov staneme krajinou s najväčším percentom starých ľudí na dôchodku. V takto rýchlo starnúcom svete je potrebné podporovať aktívnu účasť starších na spoločenskom dianí, využiť ich skúsenosti a poznatky.

     Mesiac október by mal byť pre náš všetkých aj pripomienkou, ako si uctiť starších ľudí v našom okolí. Úcta k starším? Čo tento pojem vlastne znamená? Stačí starším ľuďom slušne pozdraviť, byť k nim úctiví? Iste áno. Možno máte osamelého suseda, ktorý sa nemá s kým porozprávať. Keď to situácia dovolí, skúste ho navštíviť alebo len tak osloviť na ulici, ako sa má....

Teraz niečo o našich vlastných starkých...prinášam vám pár dôvodov, prečo sú pre nás babka s dedkom dôležití...

1. Varia tie najlepšie jedlá

Dedko s babkou poznajú množstvo výborných receptov a majú čas vyvárať aj niekoľko hodín. Varia i také jedlá, na ktoré rodičia často nemajú čas. V mnohých rodinách sa dedia z pokolenia na pokolenie rôzne recepty, a tak ich starí rodičia radi odovzdávajú aj svojim vnúčatám. S trpezlivosťou pečú aj koláče a túto činnosť veľmi radi s nimi robíme často aj my. 

2. Babky – opatrovateľky

Vďaka starým rodičom môžu ísť naše mamky skôr pracovať. Aj keď sú na materskej dovolenke, nie je pre nich nič krajšie, ako keď si môžu aspoň na chvíľočku oddýchnuť, keď im starí rodičia postrážia deti. A všetko robia s láskou a zadarmo.

3. Takmer vždy dokážu poradiť

Dnes ľudia hľadajú informácie hlavne na internete, ale dlhoročné skúsenosti starých rodičov nie sú tiež na zahodenie. Starí rodičia s našimi rodičmi už prežili to, čo dnes prežívajú rodičia s nami. Ak mladí ľudia vnímajú rady starších s rešpektom a úctou, môžu sa vďaka nim vyhnúť ďalším chybám v budúcnosti. Ale to je tiež o pokore. Niektorí mladí rady starších neberú vážne, zosmiešňujú ich a v takom prípade si musia aj veľa nepríjemných vecí vyskúšať na vlastnej koži. Všetko súvisí s hodnotami a s postojom k životu.

4. Sú pozorní a trpezliví poslucháči

So starými rodičmi väčšinou prežívame veselé chvíle, a tak necítia smútok alebo napätie. Starí rodičia majú od udalostí väčší odstup a môžu na rozdiel od rodičov poskytnúť aj neutrálne rady. Sú menej prísni a viac preferujú trpezlivosť, dôveru a porozumenie. Dokážu aj niekoľko hodín aktívne počúvať a naplno sa nám venovať.

5. Rozmaznávajú, ale to je občas dobre

Rozmaznávajú preto, lebo nenesú plnú zodpovednosť za našu výchovu. Nemusia zavádzať rovnaké pravidlá ako doma, kde musí byť všetko zorganizované, aby v rodine prebiehalo všetko hladko. A tak nám poskytujú viac slobody. Rodičia sa nemusia báť, že by sme si voľnejší režim  prinášali aj domov. Už v ranom detstve vieme veľmi dobre rozlišovať rozdiely medzi viacerými domácnosťami a „čo si dovolím pri babke, mamka netoleruje".

6. Vedia zaujať rozprávaním príbehov

Starí rodičia už veľa toho prežili, majú veľa zážitkov, skúseností, a tak radi rozprávajú o svojej mladosti, o svojej práci, o zaujímavých ľuďoch a podobne. Návraty do minulosti a zaujímavé rozprávania nám pomáhajú orientovať sa v rodinnej histórii a spoznávať tak svoje vlastné korene.

Ale...okrem toho vieme našim starkým (nemusia to byť len naši vlastní) aj konkrétne pomôcť, keď vidíme starenku s ťažkým nákupom, či pomôcť staršiemu pánovi nastúpiť do autobusu, uvoľniť miesto... Len škoda, že teraz to môžeme realizovať len v obmedzenom režime.😕  

Je obdivuhodné, že naše babičky a deduškovia môžu vo svojom veku študovať, chodiť na výlety, do kina, do divadla, do internetovej kaviarne... Áno, viem, nie teraz. Skúsme ich aspoň nejakým spôsobom potešiť. Telefonátom, zakývaním na diaľku (ak s nami nebývajú), rozhovorom a keď to bude možné (alebo je aj teraz), tak aj darčekom alebo ich vezmime na prechádzku. Verte, že vám budú veľmi vďační. Vždy...

„Telesné choroby vieme liečiť liekmi, ale jediným liekom na samotu, zúfalstvo a beznádej je láska. Veľa ľudí na svete zomiera pre kúsok chleba, ale oveľa viac ich zomiera od túžby po troške lásky.“