REVOLÚCIA S „NEŽNOSŤOU“, BEZ ZBRANÍ

Nežná revolúcia. Rok 1989. Dôležitý názov a rok, ktoré sa navždy zapísali veľkým písmom do histórie Slovenskej republiky. Práve v tento spomínaný rok sa vo vtedajšom Československu ukončila viac než 40-ročná vláda komunistického režimu. Iniciátormi revolúcie boli študenti vysokých škôl, ku ktorým sa pridali známe osobnosti z divadelných dosiek, neskôr i ďalší obyvatelia. Vyšli do ulíc a na námestia s nádejou a vierou v lepšiu budúcnosť a bez jediného výstrelu a kvapky krvi položili na lopatky režim, ktorý desaťročia kontroloval vlastných obyvateľov pod hrozbou násilia. Slobodu sme nezískali za jeden deň, aj keď si ju najväčšmi pripomíname 17. novembra. Tohto roku si pripomenieme 30. výročie udalostí Nežnej revolúcie. Čo sa vtedy presne udialo a aké udalosti nasledovali potom? Pripomeňme si, čo v týchto sychravých dňoch viedlo ľudí k tomu, aby zamenili svoje pohodlie a bezpečie domova za pocit spolupatričnosti a aby si slobodu vybojovali bez zbraní, len pomocou štrngania kľúčmi. (práve preto jej hovoríme „nežná“)

Dni, ktoré všetko zmenili:

• PREDVEČER NEŽNEJ REVOLÚCIE

Koncom 80. rokov to v spoločnosti dlhodobo vrelo, no naozaj rýchly spád udalosti nabrali až v novembri 1989. V predvečer Medzinárodného dňa študentstva sa na Hodžovom námestí v Bratislave už za tmy, v podvečerných hodinách stretlo približne 300 študentov a odtiaľ pokračovali k vtedajšiemu ministerstvu školstva. Študenti oficiálne požadovali školské reformy a akademické slobody, ale demonštrácia prerástla do širšej verejnej diskusie na Hviezdoslavovom námestí. Polícia napokon umožnila davu, aby sa sám rozišiel. Demonštranti mali zrejme šťastie, že sa súdruhovia pripravovali skôr na to, že nepokoje vypuknú na druhý deň v Prahe.

• DOMČEK Z KARIET SA ZAČÍNA RÚCAŤ

V tento deň spadla prvá kocka pomyselného domina, ktorá nakoniec zhodila celý totalitný režim. V Prahe sa zišlo 15-tisíc českých a slovenských študentov, aby si pri oficiálnom pietnom akte pripomenuli zatvorenie českých vysokých škôl nacistickým Nemeckom v roku 1939. Študenti niesli zástavy, spievali a skandovali heslá za zmenu politických pomerov. Nakoniec sa sprievod vydal na Národnú triedu, kde mu polícia z oboch strán odrezala cestu. Čelo sprievodu podávalo príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti kvety a snažilo sa pokojne diskutovať. Po ôsmej hodine sa však situácia otočila a polícia brutálne zakročila. Demonštrantov bili obuškami, zatýkali a zvyšok násilím rozohnali. Ľudia sa však nezľakli, naopak, zdvihla sa vlna nevôle a do ulíc ich v nasledujúcich dňoch vyšli státisíce.

• PRÍPRAVA NA TÝŽDENNÝ ŠTRAJK

Víkend sa niesol v znamení rozhorčenia. Ľudia chodili zapaľovať sviečky na Národnú triedu a už od sobotňajšieho rána sa na niektorých fakultách pražských vysokých škôl diskutovalo o ďalšom postupe a žiadalo sa vyšetrenie piatkovej udalosti. Študenti sa stretli aj s hercami a pripravili výzvu na týždenný a generálny štrajk. V nedeľu sa v Bratislave stretlo množstvo umelcov a disidentov a založili Verejnosť proti násiliu. O niekoľko hodín neskôr vzniklo v Prahe Občianske fórum. Dve nekomunistické hnutia, ktoré následne denne organizovali mohutné demonštrácie v krajine.

• ZAČIATOK VEREJNÝCH PROTESTOV

Od pondelka sa každý deň začali konať demonštrácie na námestiach miest po celom Československu. Najväčšie boli na Václavskom námestí v Prahe a na Námestí SNP v Bratislave. Z pódií sa ozývali heslá ako Pravda víťazí, Nie sme ako oni a Sľúbili sme si lásku. Ľudí v chladnom počasí povzbudzovali umelci ako Karel Kryl, Ivan Hoffman či Marta Kubišová. Pohár trpezlivosti definitívne pretiekol, desiatky tisíc ľudí dali štrnganím kľúčov jasne najavo, že režimu odzvonilo.

• GENERÁLNY ŠTRAJK

Vypukol generálny štrajk a hospodárstvo krajiny sa na protest proti totalitnému režimu na dve hodiny zastavilo. Režim sa postupne rozpadal, a to aj v okolitých krajinách bývalého východného bloku. Železná opona, ako sa nazývala nepriechodná hranica medzi západným a východným blokom, padala v susedných krajinách už v novembri, Československo prišlo na rad začiatkom decembra.

• PRVÁ POREVOLUČNÁ VLÁDA

Nežná revolúcia dosiahla svoj vrchol v decembri. Komunistická strana Československa rezignovala 7. decembra 1989 a demisiu podal vtedajší prezident Gustáv Husák. O tri dni na to bola vymenovaná nová vláda – za nového predsedu vlády bol menovaný Alexander Dubček a 29. decembra bol za prezidenta menovaný Václav Havel. (dnes už zosnulý 1. prezident ČSSR po Nežnej revolúcii) Zároveň sa dohodlo, že prvé slobodné a demokratické voľby v Československu sa budú konať v júni 1990. Skončil sa rok 1989 a s ním odišiel na smetisko dejín režim, ktorý viac ako 40 rokov umlčiaval svojich kritikov, porušoval ľudské práva a páchal zločiny na občanoch. Po rokoch sa po prvý raz mohli dostať za nenávidený ostnatý drôt a pozrieť sa do západných štátov. Pre mnohých ľudí to bol jeden z najemotívnejších momentov nežnej revolúcie. Dnes opäť miestami zaznieva spomienkový optimizmus a ozývajú sa nostalgické hlasy minulosti. Ak nám však revolúcia mala udeliť nejaké ponaučenie, malo by ním byť to, že slobodu a budúcnosť máme vo svojich rukách.

• ŠTÁTNY SVIATOK PRIPADOL NA 17. NOVEMBRA

Nežná revolúcia neupadla do zabudnutia. Slováci si ju pripomínajú každý rok ako štátny sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý pripadol na 17. novembra. Rozhodli tak poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2001. V Českej republike je tento deň taktiež štátny sviatok, českí poslanci ho však schválili o rok skôr.

Použité zdroje:

https://soda.o2.sk/pribehy/najdolezitejsie-momenty-neznej-revolucie/

https://bratislavaden.sk/unikatne-dobove-fotky-a-videa-pozrite-si-ako-vyzeral-nezny-november-1989-v-uliciach-bratislavy/