21. marec sa už niekoľko rokov spája s deťmi s Downovým syndrómom a je vyhlásený za Svetový deň Downovho syndrómu. Naši žiaci si aj počas pandémie spomenuli na tento deň a zapojili sa do ponožkovej výzvy.

Prečo práve ponožková výzva? Ponožky boli symbolicky vybrané preto, lebo pri troche fantázie pripomínajú tvar chromozómu. Chromozóm je útvar jadra bunky, je nositeľom DNA človeka a občas sa stane, že sa tento chromozóm náhodne zle vyvinie. A práve vtedy sa narodí človek s „veľkým“ srdcom, hrejivým a mäkkým objatím a milou a vrúcnou dušou. V tento deň si preto obúvame na každú nohu inú ponožku, ktoré na prvý pohľad spolu nesúvisia – líšia sa farbou, vzorom či veľkosťou. Tým dávame najavo, že si uvedomujeme odlišnosť týchto ľudí, ale aj to, že ich podporujeme a ich inakosť chápeme.

Čo by sa stalo, keby ľudia s Downovým syndrómom vládli svetu? Odpoveď na túto otázku si „požičiam“ od Evy Evity Urbaníkovej.

Náklonnosť, objatia a starostlivosť o iných by boli na dennom poriadku.

Naučili by sme sa tešiť z maličkostí a bezpodmienečne milovať život.

Ľudia by boli úprimní. Vo všetkom by bol poriadok.

Vlaky a lietadlá by jazdili načas, pracovná doba by bola na prácu, dovolenka by bola dovolenkou.

Ľudia, ktorí sa rozprávajú sami so sebou, by boli považovaní za premýšľavých a tvorivých.

Našich žiakov aj touto cestou vedieme k tomu, že „ľudská individualita robí tento svet krajším, pestrejším, zaujímavejším a inšpirujúcim.“

Mgr. Monika Jokalová