Tento rok sa aj naša škola zapojila do ankety Nadácie Ekopolis pod názvom Strom roka. Konal sa už 17. ročník a medzi nominovanými stromami bola aj dubnická vŕba.

Dubnická vŕba stojí na sídlisku Za traťou vedľa potoka zvaného Dubnička. Je isté, že ak by získala prvé miesto v celoslovenskom hlasovaní, nadácia by jej poskytla príspevok na ošetrenie. A práve to sme si najviac želali.

Naša "vŕba smutná" (alebo aj cintorínska, Salix sepulcralis tristis) priťahuje pozornosť nielen svojou 20-metrovou výškou, ale hlavne hlasným spevom vo svojej korune. Hniezdia tu viaceré vtáky z okolia a poskytuje útočisko aj jednej sove. V širšom okolí Dubnice nad Váhom niet stromu, ktorý by ponúkal takýto životný priestor.

Vŕba je zaujímavá aj pre nás, ľudí. Spájajú nás s ňou mnohé spomienky na detstvo. Napríklad každý rok sa z jej prútov pletú korbáče a možno aj košíky. Sprevádza nás na ceste do školy a v letných horúčavách po nej lezú a hojdajú sa malé decká z ulice.

A nielen to. Vŕba je z pohľadu mytológie a folklóru veľmi zvláštnou a rozporuplnou rastlinou. V západných krajinách sa pokladá za symbol smútku a nešťastnej lásky, vo východných za symbol jari a večného priateľstva. Stala sa inšpiráciou mnohých umelcov. Spomeňte si len na slovenské populárne piesne.

Napriek tomu, že dubnická vŕba v ankete nevyhrala, bude nás s ňou spájať aj naďalej naše dlhoročné priateľstvo.

Stojí vŕba pri potoku,

na nej visí zvon.

Na koho to slovo padne,

ten musí ísť von. (Ľudová rečňovanka)

Stojí vŕba pri potoku, na nej visí zvon. Na koho to slovo padne, ten musí ísť von.