Som veľmi unavený. Musím si ešte umyť zuby a potom môžem ísť spať. Sedím na posteli, v hlave sa mi preháňa vietor, rozmýšľam nad Šípkovou Ruženkou.

Ruženka sa mi prihovorila, že ten pocit pozná: „Kapitán, aj ja som unavená, idem spať.“ Odišla.

Pohľadom som hľadal toho kapitána a vtedy som si spomenul.

Ja, námorník Cook, som bol kráľom menovaný kapitánom lode Flôrina. Som poverený doplaviť sa na súradnice 21^o 12^’j zemepisnej šírky a 159^o 46^’z zemepisnej dĺžky na ostrov Sv. Zubenky. Máme priniesť čiernu zubnú pastu. Posádku tvoria skúsení námorníci, najviac však spolieham na Gulivera – moreplavca, Macha a Šebestovú– navigátorov a Popolušku – pomocnú silu.

Už v prvom týždni plavby sme prišli o polovicu posádky.

Gulivera odvábila morská víla Ariela, Popoluška odišla s princom Bajajom na lietajúcom koberci po tom, ako jej pes Jonatán rozhrýzol črievičku a Ruženka ešte stále spala v kajute.

Pomocou zázračného slúchadla sme sa konečne doplavili na ostrov. Hrdo nás tam privítala Pipi Dlhá Pančucha s banánovým chlebom. Po dobrej večeri sme si ľahli do sietí zavesených pod banánovníkmi.

Uspal ma vietor a šum morských vĺn.

Zobudil som sa vo svojej posteli. V ruke zvieram zubnú pastu. Zuby nemám umyté.