Počas letných prázdnin sa celá naša rodina vybrala na dovolenku do Bulharska.

Ráno som vstal so zmiešanými pocitmi. Vedel som, že mi budú moji kamaráti chýbať, no tešil som sa na výlet, ktorý ma čakal. Pobalili sme sa a smerovali sme na letisko, z ktorého sme odleteli do Bulharska. Trvalo to celú večnosť. Keď sme konečne dorazili, stmievalo sa. Autobusom sme pricestovali do nášho hotela. Nasledujúci deň sme si dali prechádzku po okolí a obdivovali sme okolitú prírodu. Nakoniec sme dorazili ku moru, pri ktorom sme strávili väčšinu času. Nebolo síce úplne najčistejšie, ba práve naopak - samá chaluha, ale nám to nejako nevadilo. Ďalej od brehu ich bolo akosi menej a my sme si naplno užívali plávanie v celkom veľkých morských vlnách, ktoré príjemne nadnášali. Neraz nás prišli navštíviť aj malé rybky, ktoré sa v húfoch presúvali šírym morom.

Počasie bolo prevažne slnečné, takže sme si mohli každý deň prázdnin užiť naplno. Ak sme práve neplávali v mori, hrali sme rôzne spoločenské hry.

V predposledný deň dovolenky sme sa išli prejsť do mesta. Celý deň bolo horúco ako v peci. Jediné, čo som si želal, bolo osviežiť sa v mori alebo v bazéne. Keď sme sa konečne po dlhom dni vrátili, boli sme všetci veľmi unavení.

Ani neviem ako, ale zrazu tu bol deň odchodu. V posledný deň sme sa teda všetci zbalili a presunuli sme sa na letisko, odkiaľ sme odleteli späť domov.

Bol to veľmi zvláštny pocit, vrátiť sa po takom dlhom čase domov. Bola som aj rád, že som vo svojom domácom prostredí, ale musím povedať, že obrazy zapadajúceho slnka nad morskou hladinou mi v mysli zostali ešte poriadne dlho...