Poprvý krát som uvidel zviera menom axololt v hre Minecraft a ako som ho uvidel, hneď ma zaujal a začal som o ňom hľadať informácie na internete. Rád sa s vami podelím o to, čo som zistil a možno niekoho inšpirujem k chovu nezvyčajného zvieratka.

 Axolotl mexický je stredne veľký obojživelník z rodu , vyskytujúci sa v mexických jazerách Lago de Xochimilco a Lago de Chalco. Axolotly mexické sú medzi obojživelníkmi nezvyčajné tým, že dosiahnu dospelosť bez toho, aby prešli metamorfózou.

Larva ako samostatný druh V minulosti (v 1. polovici 19. storočia) sa larva tohto druhu (resp. skôr vyššie spomínaného druhu Ambystoma tigrinum v širšom zmysle) mylne považovala za samostatný druh spravidla označovaný ako Siredon pisciformis. 

Neskôr, keď už bolo jasné, že obidva údajné druhy sú len jeden druh, sa istý čas názvom axolot(e)l označovala len larva (teda bývalý "druh"[6] Vyhubenie V roku 2010 došlo k takmer úplnému vyhynutiu axolotlov mexických žijúcich v prírode z dôvodu urbanizácie v meste Mexiko a následnému znečisteniu vôd. V súčasnosti sa označuje ako ohrozený druh, vo voľnej prírode s klesajúcou populáciou, a je zákonom chránený.

Význam Axolotly mexické sa vo vedeckom výskume používajú najmä pre svoju schopnosť regenerácie končatín. Opis Väčšinou sú tmavého sfarbenia, majú širokú hlavu, po stranách im vyčnievajú háčikovité žiabre. Na chvoste je viditeľný kožný lem. Predné končatiny majú štyri, zadné päť prstov. Majú veľkú schopnosť regenerácie. Vonkajšie žiabre sa používajú na dýchanie, hoci axolotl môže na vháňanie kyslíka do pľúc využiť aj lícnu pumpu (prehĺta vzduch z hladiny).

Prehľad tela a žiabričiek Axolotly mexické majú štyri pigmentačné gény; keď mutujú, vytvárajú rôzne farebné varianty. Normálne divoké axolotly mexické sú hnedé/pálené so zlatými škvrnami a podtónmi olív. Štyri mutantné farby sú leukistická (svetloružová s čiernymi očami), albino (zlatá so zlatými očami), axantská (sivá s čiernymi očami) a melanoidná (úplne čierny jedinec).

Axolotly mexické majú aj určitú obmedzenú schopnosť meniť svoju farbu a vylepšiť tak svoju kamufláž; robia to zmenou relatívnej veľkosti a hrúbky svojich melanoforov. Starostlivosť v zajatí Axolotl mexický patrí k živočíchom, ktoré sú chované v zajatí. Ideálna teplota na ich chov je 16 až 18 °C, pričom teplota vyššia ako 24 °C im môže spôsobiť zrýchlenie metabolizmu vedúce až k smrti. Nižšie teploty naopak spôsobujú pomalší metabolizmus a nezdravo zníženú chuť do jedla. Škodlivý je tiež chlór z bežného vodovodného kohútika. Vyžaduje si zhruba 40 cm vysokú nádrž s hĺbkou vody najmenej 15 cm. Axolotly mexické trávia väčšinu času v spodných častiach nádrže. Sú znášanlivé aj s inými druhmi axolotlov.

Axolotl mexický biely v zajatí.  Majú rady skôr mäsitú stravu, napríklad mrazené patentky, menšie rybky, dážďovky, či iné červy. Najlepšie je ho kŕmiť pinzetou, aby chovateľ presne vedel, koľko toho axolotl mexický zožerie; priveľa stravy by mu mohlo privodiť zdravotné problémy. Kŕmi sa zvyčajne každý deň, hoci prežije aj dva dni bez jedla. Vhodné je, aby štrk v nádrži bol jemný, pretože axolotl mexický patrí k druhom Rozmnožovanie Pohlavne zrelé bývajú zvyčajne okolo 14 až 25 mesiacov. V období rozmnožovania samec vypustí spermatofor, ktorý následne samička nasaje do kloaky. Po vnútornom oplodnení samička kladie vajíčka na vodné rastliny.

Zvláštnosťou je, že dosiahnu sexuálnu zrelosť bez toho, aby prešli metamorfózou. Mnohé druhy sú buď úplne neotenické alebo majú neotenické populácie.

Podľa článku https://sk.wikipedia.org/wiki/Axolotl_mexick%C3%BD spracoval Adam Jozef Bence, krátené