Každá situácia má minimálne dve strany – jednu pozitívnu a jednu negatívnu. Je to na nás na čo sa zameriame. Ja osobne si zvyčajne vyberiem tú prvú, aj keď je to chvíľami ťažké. Napríklad, keď sa vám hlavou hmýria pochmúrne myšlienky a nezodpovedané otázky: „Dokedy budeme musieť byť ešte zavretí doma? Prečo máme viac domácej počas dištančného vyučovanie, ako keď chodíme do školy? Kedy sa budeme môcť stretávať s kamarátmi? Ale teraz mám toho už aj ja naozaj dosť! Chýba mi moja sloboda! Štve ma, že nemôžem byť s priateľmi! Šve ma, že som naštvaná!" 

Tak ako ďalej? Ako sa sústrediť na kladnú stranu vecí?

Niekedy mi pomôže, keď si poviem, že už to nepotrvá dlho, že príde jar – slnko. Keď si začetujem s priateľmi. Keď si poviem, že iní sa majú ešte horšie a môžem byť vďačná za to, že ma obklopuje moja rodina a sme zdraví. Inokedy mi stačí, keď si zo seba problémy vypíšem a papier odhodím alebo spálim.

Každý sa svojich negatívnych myšlienok zbavuje inak. Ak sa potrebuješ vykričať alebo vyplakať, tak krič a plač! Nenechaj to pre seba. Uvidíš, uľaví sa ti. Rob všetko pre to, aby si sa zbavil tých pochmúrnych myšlienok! Urob všetko pre to, aby si bol/bola šťastný/šťastná! Nevzdávaj sa! Všetko zlé sa vraj deje z nejakého dôvodu a skôr či neskôr  človek zistí, na čo to bolo dobré. Že by nás pandémia učila vážiť si čas trávení s rodinou, priateľmi??? Aby sme nezabúdali na ľudí, ktorí ťa potrebujú, ktorí sú od tvojho úsmevu závislí? Možno.

Nevzdávaj sa !