V prvom tohtoročnom čísle časopisu Mozaika sme vyspovedali počas našej cesty do Štrasburgu veľmi vzácneho hosťa, doc. Ing. Michala Wiezika, PhD, slovenského europoslanca a ekológa.

KM: Ako spomínate na Vaše študentské časy? Akým ste boli študentom?

MW: Na svoje študentské časy na gymnáziu v Martine spomínam veľmi rád. Bol to čas prichádzajúcej dospelosti, kedy sa hravosť mladého veku spájala s čoraz väčšou voľnosťou a nezávislosťou, formovaním vlastnej osobnosti, názorov, záujmov, trochou rebélie proti systému a autoritám, so silnejúcimi emóciami... krásne roky. To, akým som bol študentom, je ťažké posúdiť. Ak by sme sa pozreli na moje známky, nebolo to nič zvláštne. Mal som obľúbené predmety, tým som sa venoval nad rámec normálu, a špeciálne v biológii som dosahoval národné a medzinárodné úspechy v rámci SOČ a biologickej olympiády. Predmetmi, ktoré ma nenadchli, som sa veľmi nezdržoval, adekvátne tomu vyzerali aj moje výsledky. Ak to teda zhrniem, bol som študent, ktorý sa na gymnáziu dosť výrazne špecializoval. Spätne to hodnotím ako dobré rozhodnutie.

KM: Aké sú Vaše koníčky, ako trávite voľný čas?

MW: Už na strednej škole som sa intenzívne venoval entomológii. To je veda o hmyze, a v rámci nej som sa špeciálne zameral na chrobáky. Pomohlo mi to pochopiť mnohé ekologické závislosti, chrobáky musíte vedieť kde a kedy hľadať, musíte rozumieť spôsobu ich života, vzácnosti, pochopíte príčiny ich ohrozenia aj kroky potrebné pre ich záchranu. Z tohto záujmu a nadšenia som čerpal celý profesionálny život, v rámci vedeckého a pedagogického zamerania na ekológiu. Vlastne patrím medzi tých šťastlivcov, ktorí si z koníčka spravili svoje zamestnanie.

KM: Prečo ste sa rozhodli študovať práve odbor Ochrana prírody a ekológia?

MW: Už z predchádzajúcich odpovedí je asi zrejmé, že inú možnosť som ani nezvažoval. Fakulta ekológie fungovala len pár rokov, keď som si ju vybral ako svoju budúcu školu. Okrem zamerania ma oslovila aj jej blízkosť, z Martina do Zvolena nebolo až tak ďaleko. Trochu som sa bál Bratislavy, štúdium v zahraničí bolo v tom čase pre mňa ešte príliš exotická predstava. Byť takto lokálny možno nebolo úplne najlepšie rozhodnutie, no získal som možnosť v rámci jednej univerzity spoznať autenticky jedinú lesnícku fakultu na Slovensku. To sa ukázalo ako kľúčové v mojej ďalšej kariére, keď som sa aktívne zapájal do reformy ochrany prírody, voči ktorej práve lesníci ostro vystupovali. V diskusiách a debatách s lesníkmi som tak mal obrovskú výhodu oproti kolegom z iných fakúlt a miest, rozumel som, čo lesníci namietajú a vedel som argumentovať. Vyťažil som z toho maximum v prospech ochrany prírody.

KM: Čo bolo motiváciou pre Vašu kandidatúru do Európskeho parlamentu?

MW: Ako som naznačil, dosť aktívne som sa zapájal do formovania ochrany prírody. Robil som to ako vedec a popularizátor vedy, často v spolupráci s kolegami z nevládneho sektora. Aj keď sme zaznamenali viaceré úspechy, po čase sme vyčerpali možnosti tlaku zdola. S kamarátom Erikom Balážom sme pochopili, že ak chceme dosiahnuť zásadné zmeny, musíme využiť aj možnosti, ktoré ponúka politický mandát. Vstúpili sme do politiky a ja som bol úspešný vo voľbách do európskeho parlamentu. Europoslanecký mandát som získal na základe mojej predchádzajúcej praxe spojenej s ochranou prírody, čo bola v roku 2019, keď sa konali voľby, veľmi výrazná téma. Odvtedy sa venujem, už ako politik, ochrane klímy, biodiverzity a nastaveniu spoločnosti tak, aby bola kompatibilná s planétou, na ktorej žijeme. Je to veľmi vzrušujúca a zaujímavá etapa môjho života, a som za ňu veľmi vďačný.

KM: Ako vnímate postavenie Slovenska v rámci otázky životného prostredia? Myslíte si, že Slováci dokážu svoju prírodu chrániť dostatočne?

MW: Slováci sa radi pýšia svojou krásnou prírodou, no často sa k nej správajú hrozne. Je to trochu schizofrenické, na jednej strane úprimne milujú lesy, na strane druhej nemajú problém ich naholo vyrúbať a ešte to považovať za pomoc prírode. Ochrana prírody nie je jednoduchá záležitosť, treba jej dôsledne rozumieť, čo nie je možné bez náležitého vzdelania a vedomostí o ekológii, o tom, ako príroda funguje a aký vplyv na ňu majú naše zásahy. Slováci sa dlhé desaťročia spoliehali na to, že sa o prírodu niekto stará za nich a robí to dobre, aj keď to tak nebolo. Vysvetliť verejnosti súvislosti, to, prečo časť prírody potrebujeme ponechať bez našej starostlivosti či prečo vysádzanie stromov môže byť niekedy extrémne škodlivé, chcelo čas a veľké úsilie, a ja sa tomu venujem už 15 rokov. Ale vidím výsledky, postoj verejnosti k ochrane prírody sa zásadne zmenil k lepšiemu. Máme zmapované a prísne chránené všetky zostávajúce pralesy, reformujeme národné parky tak, aby išlo o územia, ktoré naozaj chránia prírodu, konečne chránime vlka, ľuďom záleží na ochrane klímy. Stále však musíme byť pripravení na nové výzvy a ochranu toho, čo sa podarilo dosiahnuť. Víťazstvá sú dočasné, no prehry môžu mať katastrofálne následky. Ak by sme to neustriehli a dovolili napríklad vyrúbať prales, jeho strata by bola trvalá a nik z nás by ho už nezažil. Takýchto prehier sme zažili priveľa.

KM: Aké sú Vaše plány do budúcnosti?

MW: Rád by som dosiahol stav, kedy reforma ochrany prírody bude dokončená a bude nielen chrániť vzácne prírodné územia, ale zároveň umožní ľuďom v regiónoch prosperovať na jej základe. Naše národné parky majú obrovský potenciál pre prírodný turizmus, sprievodcovské služby a udržateľnú rekreáciu, keď sa Slovensko naučí tento potenciál využívať, nikomu už nenapadne v národných parkoch ťažiť drevo či budovať monster rezorty. Ľudia uvidia a pochopia, že ochrana prírody je hlavne v prospech ľudí, a to bude najväčšia záruka toho, že ju nebudú chcieť oslabiť a podkopať. Kým toto nedosiahneme, je mojím ďalším cieľom nájsť pokračovateľov v našom úsilí. Veľmi ma teší, že poslednou dobou stretám mnohých mladých ľudí s hlbokým záujmom o tému, navyše schopných riešiť ju aj na medzinárodnej úrovni a vysoko profesionálne. Napĺňa ma to nádejou.

KM: Čo by ste odkázali študentom našej školy?

MW: V prvom rade by som im chcel poďakovať za návštevu v Európskom parlamente. Tešilo ma stretnúť mladých ľudí, ktorí boli skvele zorientovaní v zložitom svete fungovania Európskej únie. Budem veľmi rád, keď si uvedomia svoju úlohu mladých Európanov a európsky priestor využijú naplno, či už v rámci štúdia alebo pracovných možností. Čaká ich náročné obdobie, plné vážnych kríz, no každá kríza je zároveň neopakovateľnou príležitosťou na rast a zmenu. Preto sa ich netreba báť, treba ich konštruktívne a progresívne uchopiť a rásť. Budúcnosť môže byť skvelá, aj keď v nej pôjde o veľa! Tak buďte na ňu čo najlepšie pripravení, študujte a zaujímajte sa o svet, o veci verejné, nebuďte ľahostajní k nespravodlivosti a bojujte za svoje práva a férovosť. Ide o Život!

Ďakujeme veľmi pekne pánovi poslancovi za rozhovor, pútavé myšlienky a želáme mu úspechy v pracovnom i v osobnom živote.