Pri opakovaných prechádzkach či výletoch v prírode som zistila, že zdravie našich lesov je ohrozené. Vieme, že lesy sú naše druhé pľúca a domov mnohých zvierat, no ľudia si to častokrát neuvedomujú. Svedčia o tom odpadky porozhadzované a ponechané v lese, ktoré patria do koša.

         Stotožňujem sa so sloganom: ,,Zem drží diétu, kŕmte kôš." Je iné, ak vyhodíme prírodný odpad, ktorý sa rýchlo rozloží, ako keď necháme v lese plechovky alebo plasty. Stretla som sa už aj s tým, že v lese boli pohodené pneumatiky, sklo či chladnička plávala v jazere (dokonca to bolo na verejne prístupnom mieste). Zabíjame tým nielen živočíchy, žijúce v tomto prostredí, ale postupne aj seba. Z áut a tovární vychádzajú škodlivé plyny, ktoré sa dostávajú do ovzdušia, následne vznikajú kyslé dažde, ktoré škodia lesom, zoschýnajú konáre, ale i celé stromy. Neodsudzujem auto, je to skvelý dopravný prostriedok, ktorý nám dovolí premiestňovať sa rýchlejšie z miesta na miesto, ale občas nezaškodí ísť pešo. Na mnohých miestach vidno, že sa vo veľkom ťaží drevo, ktoré by ešte mohlo slúžiť lesu. Aj keď je potrebné na výrobu nábytku, papiera či na kúrenie, je dôležité, aby sa aj v dostatočnom množstve vysádzali nové stromčeky. Kým však tie vyrastú prejde veľa rokov.

          Lesy doslova plačú. Kto si všimne ich plač?