Tá moja láska, Cicuška...
Ozaj! Čo keby som jej doniesol jarné kvietky?
Ale nie, veď nemá ruky. Potom by to musela držať v papuľke a nemohli by sme sa spolu rozprávať!
Cicuška je krásna, pruhovaná z veľkými modrými očami. Chcel by som sa jej páčiť. Ale, čo ak sa bude báť mojej čiernej srsti? Vyváľam sa v prachu! Alebo jej naškriabem básničku:
Ach, tá moja, Cicuška
kdeže sa mi túlaš,
hľadal som ťa v tmavej noci
a ty nikde do polnoci
pri potôčku za chvíľočku,
radšej ti dám myšičku.
Nabudúce budem hovoriť o tom, čoho sa najviac bojím. Mňau!
Milučký Maxiček