DETI S ASPERGEROVÝM SYNDRÓMOM

Prvýkrát uviedol pojem autizmus v odborných kruhoch švajčiarsky psychiater Eugen Bleuer.

Bolo to v r. 1911. Až o 33 rokov neskôr, t.j. v r. 1944 opísal rakúsky psychiater Hans Asperger skupinu autistov s dobrým rečovým prejavom, ale zároveň s tým, že takíto jedinci majú sociálne správanie iné, netypické, až zvláštne.

A znova prešlo 46 rokov, a to až do roku 1990, kedy anglická psychologička Lorna Wing na základe svojich výskumov a pozorovaní opísala špecifické prípady autizmu a definovala ich, resp. označila ich a nazvala Aspergerovým syndróm. Aspergerov syndróm má zatiaľ nezistené príčiny, ale uvažuje sa o týchto možnostiach: 1. genetické faktory: môžu zapríčiniť rozdiely v metabolizme alebo zmeny v mozgu. To, že zohrávajú významnú úlohu, dokázali výskumy jedno- a dvojvaječných dvojčiat. Kým u dvojvaječných bol výskyt Aspergerovho syndrómu len v 23,5 percenta prípadov spoločný, u jednovaječných dvojčiat sa Aspergerov syndróm vyskytoval spoločne u oboch súrodencov až v 95,7 percenta prípadov (Bailey et al., 1995). 2. biochemické faktory: u autistov bola zaznamenaná zvýšená hladina serotonínu; zároveň sa potvrdili aj zmeny týkajúce sa doparínu a noradrenalínu, a to ako poruchy hospodárenia organizmu. 3. neurologické faktory: u autistov boli zistené narušené vzory vĺn mozgovej činnosti, ale zároveň aj znížené prekrvenie mozgu a nedostatočne vyvinuté určité oblasti mozgu (Baron-Cohen, 2003).