V stredu sme mali nabitý program. Vstávali sme skoro a vydali sme autobusom s rumunskými i gréckymi žiakmi do údolia Prahova. Počasie sa bláznivo menilo. V utorok v Bukurešti pršalo ale tu, vo vyššej nadmorskej výške, bola zrána súvislá snehová pokrývka. Krajina sa menila, pribúdali skalnaté kopce. Dozvedeli sme sa, že je to oblasť Karpát, cez ktorú tečie rieka Prahova. Ide o územie medzi Valašskom a Transylvániou. Prvá zastávka bola pri hrade Bran. O Brane sa hovorí, že tu žil Drakula, ale dozvedeli sme sa, že to nie je pravda. Drakula je vymyslený hrdina z románu Írskeho spisovateľa Brama Stokera. Ľudia si ho však spájajú s reálnym vládcom Vladom III Tepešom, ktorý svojich nepriateľov kruto mučil a narážal na koly. V 15. storočí sa stal členom Dračieho rádu cisára Zigmunda. Úlohou rádu bolo brániť kresťanov pred Turkami. Tu dostal prezývku Vlad Drakul, čo znamená diabol, drak. Na hrade Bran bol iba dva mesiace väznený Matejom Corvinom. Od roku 1944 do 1947 tu žila rumunská princezná Ileana s rodinou, ktorí sa tu ukrývali pred nacistickým útlakom. Ileana bola u miestnych ľudí veľmi obľúbená. Po nástupe komunizmu rodina utiekla do Argentíny a potom USA. Obed sme mali na ranči Pănicel. Chovajú tu 8 krásnych koní. Tie veľké sa volali Fredy, Nero, Cezar, Don Juan, Fulger a Lola a poníky Pony, Catalina a Avana. Po obede nás čakala návšteva zámku Peleš. Je to jedna z najnavštevovanejších stavieb Rumunska. Pri vstupe sme boli prekvapení pretože zámocká terasa bola vyzdobená vianočným stromčekom s veľkými stuhami a darčekmi. Natáčal sa tu práve tretí film zo série Vianočný princ od spoločnosti Netfix. Pri prehliadke zámku sme obdivovali nádherné vnútorné dekorácie a množstvo umeleckých diel. Dozvedeli sme sa, že zámok bol stavaný ako sídlo kráľovského rodu. Dal ho vybudovať prvý rumunský kráľ Karol I podľa architektonického návrhu nemeckého architekta Johannesa Schultza. Zámok sa staval 20 rokov a bol dokončený v roku 1914. V zámku sa nachádza viac ako 170 miestností a 30 kúpeľní . Mohutne zdobené steny a stropy sú doplnené starožitným nábytkom. Chodby sú prikryté honosnými kobercami a steny vzácnym drevom a mramorom. Je tu umiestnených veľa sôch a vystavených viac ako 4000 kusov zbraní a brnení. Miestnosti sú navrhnuté v rôznych štýloch orientálny, francúzsky, taliansky... Prezradím vám, že hrad má vraj aj tajnú komnatu, do ktorej sa dostanete z knihovne. Nakoľko nám ju však neukázali, neostalo nám nič iné iba im veriť. A ešte niečo. Po vstupe dnu nám povedali, že nesmieme fotiť. Neviem či to mysleli vážne s pokutami, ale raz mi jeden múdry človek povedal: „Fotiť môžeš všetko, len ti na to nesmú prísť.“ A tak som si priniesol aj nejakú tú fotku.