Keď sa ma niekto opýta, kde je Slovensko, odpoviem mu – v mojom srdci. Ako by to aj mohlo byť inak? Tu, v srdci, sa Slovensko mení na stred celého vesmíru, na centrum dejín. Že nerozumiete?

Všetko to začalo pred tisíckami rokov, keď Boh stvoril prvých ľudí a nechal ich žiť v raji. Na hodinách náboženstva nám to síce nepovedali, ale viete si predstaviť raj, ktorý by bol väčší a lepší ako babkina plná špajza? Babka vie variť, babka vie piecť, babka sa hlavne so všetkým rada podelí. Klasická Slovenka:) Kde inde by sme teda mali hľadať raj? A aj keď Pán Boh prvých ľudí nakoniec z raja vykázal, dal im možnosť opäť sa vrátiť domov. Domov – aké „rajské“ slovo...

Zo starozákonných dejín by som chcela spomenúť ešte niekoľko paralel.

Noe strávil na lodi počas potopy 150 dní, kým mu holubica nepriniesla zelenú ratolesť z vrcholov hôr. Hôr? Som presvedčená, že Noe objavil naše nádherné Tatry. To sú hory s veľkým H.

Jakub mal dvanásť synov, z ktorých najmladší sa volal Jozef. Jeho bratia ho predali do otroctva, pretože mu závideli, že ho mal otec najradšej a kúpil mu drahý krásny kabát. Určite nie som jediná, kto má podozrenie, že by mohol byť od známej slovenskej značky Ozeta, ktorá prináša svojim zákazníkom nadčasovú pánsku módu.

Aj Mojžiš bol dôležitým človekom v histórii ľudstva. Snažil sa s pomocou Boha dostať Židov z otroctva. Keď putoval po púšti a jeho ľud bol smädný, Boh mu kázal udrieť palicou o skalu. Z tej skaly začala vytekať voda. Nemožno sa čudovať, že Izraelitom trvala cesta z Egypta do Zasľúbenej zeme 40 rokov, keď si naplánovali cestu cez Slovensko – až k Herlianskemu gejzíru. Tu sa napili našej výnimočnej krištáľovej vody. Samotný Mojžiš sa však nakoniec do krajiny, ktorú hľadal, nikdy nedostal. Možno by to bolo inak, keby používal navigáciu Sygic, ktorá má – ako inak – tiež slovenský pôvod.

A keď už spomíname biblické dejiny, nemôžeme zabudnúť ani na ženský rod. Na výnimočnú ženu. Matku. Máriu. Mnohí ospevovali jej krásu, čo v nás tiež evokuje nejaké tie slovenské korene.

Keby ste si dnes mali predstaviť pravého Slováka, pravdepodobne by vám na um zišiel Jánošík. A to je dobre. Teda, nie že by ste takto vyzerajúcich Slovákov stretávali bežne na Obchodnej ulici. Dôležitá je podstata. Správny Slovák možno nenosí typický jánošíkovský účes, nemá vybíjaný opasok a do Tesca by ho zrejme nepustili s valaškou, ale je DOBRÝ. Na tvári má úprimný úsmev a brucho plné bryndzových halušiek. Vždy sa rád podelí a pomôže. Chce, aby sme sa všetci mali dobre. ...my sme národ holubičí...

Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. A Boh vymyslel slovo „božská“, aby som dokázala opísať krajinu, v ktorej žijem. Jej jedinečnosť, dokonalosť, krásu i umiestnenie. Nachádza sa v centre. V centre Európy. A v centre môjho srdca...