Dobrý skutok
alebo
Budeme mať aj zajtra čo dýchať???

Niečo, čo bolo doteraz asi pre každého z nás samozrejmosťou, sa onedlho môže stať niečím, čo každý začne zúfalo zháňať ... To, o čom hovorím, sa nedá porovnávať so žiadnou sumou peňazí a nedá sa to ani kúpiť. To „niečo“ je vzduch, ktorý dýchame. To „niečo“ je čisté ovzdušie.

Pred niekoľkými rokmi nás média začali varovať, aby si to ľudstvo uvedomilo a začalo konať. No niektorí ľudia si z nás - z tých, ktorí sa snažili zachovať čisté ovzdušie - začali robiť posmech. Predovšetkým nikomu neveria. Aj keď sme sa im pokúšali vysvetliť to, že naozaj nám niečo také hrozí, oni sa len smiali. No nikto z nás sa nevzdal, verili sme, že sa nám podarí niečo urobiť pre to, prečo to celé robíme - pre čisté ovzdušie. V ten večer som napísala plagát na stretnutie s tými, ktorí majú záujem zapojiť sa do jednej akcie, na ktorej by sme vysádzali stromy. Mamkina známa pracuje v záhradkárstve, takže zaobstarať stromy by nebol problém. Ráno som sa zobudila a rozhodla sa po škole nalepiť nejaké plagáty. Aj keď som stále chodila do školy, mala som dosť času aj na zorganizovanie akcie. Pre istotu som si ešte párkrát plagát prečítala, aby som sa uistila, či sú na ňom napísané všetky údaje o stretnutí. O týždeň v piatok som sa už chystala spať, no nemohla som zaspať. Stále som rozmýšľala, ako tá zajtrajšia akcia asi dopadne. V duchu som stále dúfala, že snáď prídu nejakí ľudia, ktorí chcú pre svoje deti zachovať čisté ovzdušie. Ráno som mala obrovskú trému, no mamka ma uisťovala, že všetko dobre dopadne. Keď som bola už na mieste aj s mamkou, ktorú som prosila, nech ide so mnou, aj keď som mala už vodičák (inak by som podľahla tréme), zazrela som svojho chalana Adama, ktorý ma prišiel podporiť a pomôcť mi s vysádzaním stromov. O chvíľku bol už čas, čas na môj príhovor. Po mojom „ako takom príhovore“ sa začalo vysádzanie. Pri vysádzaní som zazrela svoju spolužiačku Alicu. Sadla som si vedľa nej a porozprávala som sa s ňou o vysádzaní. O chvíľu sa k nám pridal aj Adam. Ani neviem ako rýchlo to ubehlo, ale ani som sa nenazdala a blížil sa koniec akcie. Poďakovala som sa ľuďom za ich pomoc pri vysádzaní. Ešte som pozvala všetkých na menšie občerstvenie, s ktorým mi pomohla mamka. Ľudia si pochvaľovali moje občerstvenie, potom sme sa všetci rozlúčili a išli domov. Strašne som sa tešila z toho, ako táto akcia dopadla! Po pár dňoch sa písalo o mne aj o akcii vo viacerých časopisoch, novinách aj v denníkoch. Príjemne ma to prekvapilo. Nečakala som to ani v tom najkrajšom sne. No to ešte nebolo všetko…

Po týždni ma kontaktovala nejaká spoločnosť, ktorá vraj organizuje súťaže zamerané na pomoc čistému ovzdušiu. Ďalej mi povedali, že to vysádzanie stromov malo vraj taký úspech, že ma nominovali na detský čin roka v kategórii tých najstarších, čiže vo veku 12 až 16 rokov. Keď som sa dozvedela túto novinu, okamžite som musela kontaktovať Adama a rodičov. Tí ma vychválili a sú na mňa veľmi pyšní. Oco dokonca aj súhlasil, že ma zavezie do Bratislavy, keďže akcia bude v hlavnom meste, a bude sa na mňa pozerať v sále. Mamka ma hneď na druhý deň zobrala do obchodu, kde predávajú šaty na významné podujatia. Vybrala som si nakoniec zelené šaty, pretože vystihovali stromy a boli dlhé až po zem. O týždeň som sa už obliekla do šiat, mamka mi ešte nakulmovala vlasy a mohla som ísť do Bratislavy. Keď som už sedela v sále, mala som obrovskú trému, no najprv ocenili najmenších. Keď už išli organizátori oceniť deti v mojej kategórii, oco mi povedal, že určite vyhrám a vôbec o tom nepochybuje. O chvíľu vyhlásili moje meno a vyzvali ma, aby som prišla na pódium tak ako ostatní. Keď už bolo vyhlásené 3. a 2. miesto, išli vyhlásiť 1. miesto – keď som začula moje meno, nemohla som tomu uveriť, že sa to naozaj deje! Všetci moji najbližší sa so mnou tešili a ja som mala pocit, že všetko, čo som chcela, som dosiahla, a po boku svojich blízkych som pomohla čistému ovzdušiu.

Týmto príbehom som nechcela povedať, že úspech nie sú žiadne peniaze ani majetok a podobne. Ale chcela som zdôrazniť to, že skutočným hrdinom je ten, kto si ten úspech "vydre" a spraví pre to všetko, aj keby za to nemal dostať nič. A mali by sme si uvedomiť, že hoci nám zatiaľ ešte nehrozí, že už nemáme čistý vzduch na dýchanie, v blízkej budúcnosti sa to môže naozaj stať. ? Mali by sme už dnes robiť všetko pre to, aby sme raz nemuseli niečomu takému čeliť.