Bolo pekné ráno. Janko sa tešil kedy dostane darček, hneď tento deň. Išiel sa najesť a trošku počul mamu ako niečo plánuje s otcom. Nepočul čo, ale dobre. Tak sa išiel konečne najesť. Mama prišla k stolu.

- Čo sa ti stalo Janko, keď si taký veselý? - zvedavo sa opýtala mamka.

- Ale nič, len sa veľmi teším na prvý darček.

- Vážne? - prekvapene sa spýtala Janka.

- Áno!!! - povedal veselo.

- Tak sa choď pozrieť do svojej čižmičky.

Išiel sa pozrieť. A čo tam uvidel!!! Samú cibuľu.

- Jaáááj!!! - odvetli Janko. - Veď tam mám samú cibuľu! Asi som tento rok vôbec neposlúchal. Hmm! - zamračil sa Janko a bežal do svojej izby.

- To je ale chlapčisko, - povedala mama, keď sa išla najesť.

- Nepokúsime sa aspoň na druhýkrát zosobášiť? - pýtal sa otec veselo.

- Tak dobre, povedala mama čudným hlasom. - Janko, dostaneš čokoládu až vtedy, keď prídeš sem.

- Už idem! - zakričal Janko, keď sa rozbehol zo svojej izby. - No načo ste ma zavolali? - odvetil Janko.

- Chceme sa pokúsiť druhýkrát zosobášiť, - odvetila mama .

- NIEEEEEEEEE!!!   

- Prečo nie? - povedali naraz mama a otec.

- Lebo nechcem vyzerať ako dievča s ružovými šatami.

- Tak buď doma. Alebo pôjdeš ku svojej sesternici Lili!!!

- NIEEEEEEEEEEEEEEEEEEE!!!

- Tak fajn, pozvem ju na našu svadbu, aspoň ona bude družička, - veselo odvetila mama.

- Ale....

- Žiadne ale, rozumieš? - odvetila mama prísne.

- Dobre mami!!! - povedal Janko.

- Poďme už na tú svadbu, - povedali otec spolu s mamou. - Priprav sa zlatíčko za päť minút pôjdeme.

- Dobre idem! - odvetil Janko.

- Po ceste zavolám sesternici Lili, - povedala mama.

- Už sme tu, - povedala mama, keď dorazili do cieľa.

- Svadba v kostole? - opýtal sa Janko čudne.

- Áno, veď to sa robí v kostole. V kostole bývajú svadby.

- To fakt? - spýtal sa Janko zvedavo.

- Pravdaže, - povedal otec.

- Môžme začať? - spýtal sa farár.

- Áno, - odvetila mama veselo.

- Milí ľudia, zišli sme sa tu kvôli tomu, aby sme spojili túto ženu a muža. Prosím vymeňte si prstene. A  môžete sa pobozkať. Farár jej dal slovo.

- Ahojte, chcem vám povedať, že som veľmi rada, že sme sa tu zišli. Toto je druhýkrát ako sme sa zosobášili spolu s otcom. A to je všetko na dnešok, môžeme sa pustiť do jedla a torty.

Janko radšej išiel domov peši. A skončilo sa to tak, že rodičia si mohli užívať svadbu. A čo Janko? Ten si môže užiť konečne svoju telku.

A tejto rozprávky je koniec.