V týchto dňoch veľa budúcich maturantov stojí pred dvomi ťažkými životnými krokmi, z ktorých jeden kapitolu uzatvára a ten druhý novú začína. Prvý krok znamená úspešne zmaturovať, a tak ukončiť svoj stredoškolský život. Ten druhý krok predstavuje štart budúcej kariéry, keď si maturanti vyberajú štúdium na vysokej škole. Je to obdobie plné neistoty, stresu ale aj očakávaní. Treba sa dobre rozhodnúť a vykročiť za svojím snom. Tak, ako to spravila absolventka hlohovského gymnázia a úspešná kardiologička MUDr. Zuzana Moťovská, Ph.D., rod. Svíbová.

Ste absolventkou gymnázia v Hlohovci, ktorého študentkou som aj ja. Na čo si prvé spomeniete, keď sa povie hlohovské gymnázium? Aké boli vaše obľúbené predmety?

Spomenula som si na svoju každodennú rannú cestu, a je to príjemná spomienka. Chodila som cestou, ktorú lemovali kvitnúce stromy, ak sa dobre pamätám, japonské čerešne alebo višne, vždy som mala plnú hlavu myšlienok. A tá spomienka mi je príjemná. A uvedomujem si, ako veľmi chápem to, čo píšete – obdobie plné neistoty, stresu a očakávaní. Cítila som to v tom ročníku rovnako. Mala som skvelých profesorov, takže skôr ako na predmety, si pamätám na nich – veľa mi dali – profesori Keleneyová, Juristová, Antalová, Ištoková, Vladko Turza...majú miesto v mojom srdci stále. A samozrejme, spolužiaci. Roman Liščák, priateľ na celý život, určite by mi pomohol ak by som mu aj dnes zavolala o polnoci, že pomoc potrebujem. Detstvo, stredná škola – čas výnimočných vzťahov, väzieb, najpevnejšie priateľstvá.

Pomohlo vám štúdium na našej škole s výberom kariéry? Alebo ste sa chceli stať doktorkou odmalička?

Bola som rozhodnutá od detstva, takže gymnázium nebolo tou školou, ktorá ma nasmerovala. Ale dobre ma pripravila. Keď chcela moja dcéra študovať na súkromnej vysokej škole, nesúhlasila som. Nemala by som problém podporiť ju v postgraduálnom štúdiu, ale v pregraduálnom nie. A v mojom presvedčení zohrávala zásadnú úlohu skúsenosť. Mňa pripravilo a základ mi dalo Gymnázium v Hlohovci. A tiež ďalšia štátna vysoká škola – Lekárska fakulta Univerzity Komenského. Je veľkým prínosom naučiť sa plávať bez plávacej vesty a spoľahnúť sa na vlastný záujem, vlastnú pracovitosť, hľadať si cesty. Odpoveď sa mi vybrala inak, ako sa pýtate, tak sa trochu vrátim. Vôbec neviem, kde sa vo mne vzala túžba byť doktorkou. V našej rodine som žiadne vzory nemala. Nikdy to pre mňa nebola otázka, vždy len odpoveď.

V súčasnosti majú študenti veľa možností pri výbere štúdia a všetko závisí hlavne od ich úsilia. Nie vždy tomu tak ale bolo. Aká bola vaša cesta k medicíne?

Mladosť má jeden veľmi krásny a vzácny rozmer – nemáte zábrany skákať cez prekážky, nevnímate bariéry spoločenských konvencií, idete za pravdou , keď cítite nespravodlivosť, ozvete sa. Až s vekom sa človek naučí prijímať prehry, pochopí význam pokory. Aj ja som sa ozvala, keď ma nezobrali na medicínu, cítila som nespravodlivosť a riešila som to. Napísala som faktografický dopis prezidentovi Husákovi. Nemohli ma neprijať . Dodnes si pamätám, ako pani na pošte preberala obálku. Mám veľmi dobrú situačnú pamäť. Prijali ma na prezidentské odvolanie v polovici septembra. Nehľadala som si žiadne náhradné štúdium, vedela som, že to vybojujem. Ak by mi nenapísal, asi by som si išla sadnúť pred prezidentský palác, alebo kde vtedy sedel, a počkala by som na neho. Určite. Riešila by som to.

Časopis Forbes Vás zaradil medzi top 50 najlepších lekárov Česka. Zároveň ste aj prvou ženou v Čechách, ktorá získala najvyššie vedecké ocenenie, Česká hlava, v roku 2023. To je úžasný úspech, k čomu dodatočne blahoželám. Aký ste mali pocit, keď ste si cenu preberali?

Keď som si cenu preberala, mala som v hlave všetko upratané a užívala som si príjemný večer. O získaní Ceny som sa dozvedela asi dva týždne pred predávaním. Vtedy som veľmi rozmýšľala, prečo prišiel taký mimoriadny čas v mojom živote. Našla som odpoveď, pochopila som, že môžem cez moje ocenenie zviditeľniť, ako si vážim krajinu, v ktorej pracujem a žijem - myslím Českú republiku - že dáva taký veľký priestor a pozornosť, rešpekt výskumu. Mne dala naviac obrovské možnosti. Mohla som upozorniť na mimoriadnu atmosféru českých kardiológov a ich ochotu zapájať sa do projektov, ktoré prinášajú pokrok v liečbe ochorení srdca a ciev, pokrok celosvetový. A to úplne bez nároku na akýkoľvek honorár. Vnímala som mediálnu pozornosť ako možnosť ukázať tú obrovskú obetavosť zdravotníkov, o ktorej nemá laická verejnosť žiadnu predstavu. Preto tá cena. Takto mi to dávalo zmysel. A v neposlednom rade som žena, mama dvoch detí, ktorá bola 4 roky na materskej dovolenke – a nijako ma to v profesii nelimitovalo. Rada som ukázala študentkám, ženám, že materstvo nie je prekážkou. A ani to, že som žena, nie je prekážkou. Som rada ženou.

Časopis Forbes mnoho rokov odoberám, vždy bol pre mňa zárukou kvality, inšpiratívneho čítania, a tak mi ocenenie a rozhovor pre Forbes urobili úprimnú radosť. A cez spätné reakcie som si uvedomila, akým rešpektovaným médiom je.

Ste úspešnou kardiologičkou, profesorkou na Karlovej univerzite a vedeckou pracovníčkou. Čo považujete za svoj najväčší kariérny úspech?

Nerozmýšľam v rovine kariérnych úspechov. Uspokojuje ma, keď ovplyvním smerovanie diagnostického či liečebného procesu pacienta správnym smerom, keď ma u tých komplikovaných, napadne riešenie, keď vidím, že mladý kolega, ktorého som si vybrala do tímu, napreduje, stáva sa z neho vyzretá osobnosť, teší ma, keď oslovím kolegov so spoluprácou, z ktorej majú len prácu naviac, že ma neodmietnu, vyjadria mi podporu. Mám radosť, keď skúšam študentov a prekvapia ma nekonvenčným myslením, otvorenou hlavou. Sú, samozrejme, aj dni - a nie je ich málo - keď „slnko nesvieti“. A aj to je treba. Tam je základ pokory, veľmi potrebného rozmeru práce lekára. Ak by som mala odpovedať na Vašu otázku, tak potom za to „najviac“ považujem, že som si vybrala dynamickú a mnohofarebnú prácu, ktorá zodpovedá mojej mentalite a prináša mi pocit zmysluplnej práce, uspokojuje ma.

Aké rady by ste dali súčasným študentom, ktorí rozmýšľajú nad štúdiom medicíny?

Že im držím palce. Medicína má tú výhodu, že si môžu vybrať oblasť, ktorá ich najviac zaujme, k čomu majú predpoklady. Alebo vyskúšať a zmeniť, pretože možností je veľa. Vďaka medicíne pochopia, že naozaj platí „ak nejde o život ide o ...nič “. A to je svojim spôsobom naozaj oslobodzujúci rozmer života.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa ďalších úspechov.