Čím bude pre mňa výnimočný rok 2026? Budem plnoletá, nezávislá, snáď úspešná študentka vysokej školy. A zodpovedná? Určite áno, ale stále trochu bláznivá. „Predsa nikdy nie sme dosť starí na to, aby sme nemohli mať detské sny.“ A čo je na tom mimoriadne? Bude to moje prvé veľké životné jubileum, oslávim 20 rokov!

Myslím si, že v najbližších šiestich rokoch sa svet príliš nezmení. Stále budú ľudia bohatí a chudobní, vzdelaní i tí menej vzdelaní , jedinci prahnúci po nových zážitkoch a na druhej strane tí, ktorí vyhľadávajú pokoj a samotu. Možno nás v našich snoch opäť zbrzdí nečakaná pandémia či sila prírody, keď sa znovu budeme musieť zamyslieť nad vnútornými hodnotami každého z nás. Práve hodnoty ako empatia, porozumenie, pomoc a spokojnosť so svojím životom sa v posledných rokoch vytrácajú do neznáma. V popredí je naháňanie sa za peniazmi, úspech vyšliapaný po chrbtoch iných, egoizmus, sebeckosť. A kde sú v tomto kruhu ostatní ľudia? Nechýba tu láska a porozumenie?

Verím, že sa o šesť rokov veľmi nezmením. Vlastnosti, ktoré mi rodičia vštepovali odmalička, vo mne zostanú navždy. Mojím snom je ísť študovať na vysokú školu, ktorá ma bude baviť a napĺňať. Rozmýšľam nad povolaním detskej lekárky, nakoľko odjakživa milujem deti. Viem si predstaviť prácu s nimi nielen z lekárskeho hľadiska, ale odovzdávať im aj žiarivý úsmev, pozitívnu energiu a pocit bezpečia. Práve toto sú hodnoty, ktoré zastávam. Na druhej strane ma veľmi baví šport ako tanec, gymnastika... Dúfam, že popri štúdiu sa budem môcť venovať i takémuto vyžitiu.

Všetci chceme príliš rýchlo dospieť a žiť podľa seba. Neuvedomujeme si, že život nie je len o radostiach, ale aj o starostiach a zodpovednosti. Nie je také ľahké postaviť sa na vlastné nohy a bez prekážok si plniť svoje sny. Spomínam si na začiatky môjho brata na výške v Prahe. Odišiel na internát s veľkými ideálmi a zrazu sa pole jeho pôsobnosti zmenilo z rodinného domu na internátnu izbu. Zakrátko zistil, že na všetko je vlastne sám. Nie je také ľahké si navariť, upratať, nakúpiť a ešte sa aj učiť. Nemyslíš? Ja už to budem mať ľahšie. Tiež sa vidím v dvadsiatke v Prahe. A nie sama. Budem tam s mojím bratom, na ktorého sa môžem vždy spoľahnúť. Veď on je moja rodina a „rodina je miestom lásky a života. Miestom, kde sa rodí život.“ (Ján Pavol II.)

A čo dodať na záver? Naozaj chcem byť dvadsiatnička úspešná, ale hlavne zostať sama sebou. Nezabudnúť na to, kde sú moje korene a kde sú ukotvené moje hodnoty. Chcem žiť vo svete mieru, zdravia a porozumenia. Túžim po tom, aby úsmev a radosť boli neoddeliteľnou súčasťou nielen môjho života, ale aby som nimi mohla obdarovať aj iných.