Každý človek si aspoň raz položil otázku, čo vlastne znamená slovné spojenie „zmysel života“. Sú to vzťahy, láska, peniaze, vedomosti alebo niečo úplne iné? Pravdou je, že na tento problém neexistuje správna odpoveď. No ako každá kniha začína úvodným prológom, aj kapitoly nášho života niečo spája. Túžba po majetku, spriaznenej duši, prahnutie po sláve a obdive. Všetci sa neustále hrnieme za našimi cieľmi a ambíciami. Neuvedomujeme si, že sa ocitáme v začarovanom kruhu, v ktorom blúdime ako tiger v klietke a nedokážeme uniknúť. Naozaj znamená splnenie aj tých najhlbších a najväčších želaní šťastný život?

Verím, že túžby nás ako pohonné palivo ženú vpred a motivujú dosahovať viac, stúpať po nami vystavanom rebríku vyššie. Nútia nás myslieť vo veľkom. Ale život nie je vždy prechádzka rozkvitnutou ružovou záhradou a neprináša len to, čo očakávame. Neprichádzame po určitom čase o isté vzrušenie či potešenie?

Myslím si, že vzniká doslova ironický paradox. Hrnieme sa za niečím vytúženým, a keď to dosiahneme, nie sme z toho vlastne takí nadšení, ako sme očakávali. Napríklad, ambiciózny jedinec túžiaci po kariérnom úspechu. Vynaloží obrovské úsilie a obetuje drahocenný čas, len aby dosiahol vysnívaný cieľ a uvedomil si, že v procese stratil niečo oveľa cennejšie. Môžu to byť vzťahy, ba dokonca zdravie.

Často sa kladie aj otázka, či peniaze znamenajú šťastie. Podľa môjho názoru dlhodobo určite nie. Srdce možno zaplesá radosťou, keď si kúpime nové oblečenie, mobil, auto, dom... No nijaké papiere a mince nám neposkytnú bezstarostný život. Nie nadarmo sa hovorí, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Aj to, čo naoko vyzerá dokonale, vo vnútri môže byť úplne prázdne. Žiadne materiálne statky nenaplnia hlbšie potreby. Môžeme sa ocitnúť vo svete nátlaku, závisti či straty skutočných vzťahov. Človek získa určitý spoločenský status, postavenie na pomyselnom schodisku úspechov a má pocit, že zostup čo i len o stupienok nižšie znamená sklamanie seba i ľudí okolo.

Ďalším príkladom je túžba po sláve a uznaní. Mnohí si želajú byť obdivovaní a chválení ostatnými. Po dosiahnutí si často uvedomia, že to prináša nežiaduce dôsledky. Stratu súkromia, autenticity či tlak verejnosti.

Je dôležité byť si vedomý, že s vývinom človeka sa prirodzene menia aj jeho hodnoty. Veci, ktoré sme chceli v minulosti, sú s naším súčasným životom už nezlučiteľné. Podľa mňa je práve táto skutočnosť krásna. Možno sa nikdy nebudeme nudiť, pretože nás budú počas fáz života oslovovať stále iné veci. No naopak, možno práve to je nebezpečné. Pretekať sa s časom a snažiť sa splniť všetko.

Je potrebné nájsť balans medzi tým, po čom túžime a tým, čo už máme v hrsti. Je pekné snívať a utekať do neznáma plniť si sny. Ale dôležité je aj postaviť sa nohami pevne na zem, otvoriť oči a oceniť aj každodenné „samozrejmosti“, ktoré máme pred sebou.

Túžby boli, sú aj budú neodmysliteľnou súčasťou našej existencie. Ja sama ich mám veľa. Dostať sa na dobrú univerzitu, precestovať svet, navštíviť New York...No cesta k nim by nás mala tešiť rovnako ako samotný prechod cieľovou rovinou. A nestratiť v procese samých seba!

Na záver by som použila slová Georga Bernarda Shawa: „Sú dve tragédie v živote. Jedna je, keď nedostaneme, po čom naše srdce túži, a tá druhá, keď to dostaneme“.