Kto som?

    Hovorí sa: Sto ľudí, sto chutí. Každá ľudská bytosť je niečím výnimočná. Všetci máme svetlé aj tmavé stránky, zaujímame sa o rôzne veci, odlišujeme sa výzorom a vlastnosťami. Svoje okolie, ale aj seba vnímame rozlične.

     Mnohí ľudia sa vidia ako škaredé káčatká. Majú málo sebadôvery, posudzujú sa na základe nezmyselných ,, hodnôt krásy” v ,,módnych” časopisoch. Sú zaslepení pozlátkom. Iní jej zas majú na rozdávanie. A keďže nevedia, čo od dobroty, chcú si dokázať, že sú lepší a kritizujú iných. No čo povedať o ľuďoch s predsudkami? Asi len to, že by sa mali starať o seba, pretože takéto zhadzovanie vie skomplikovať život nejedného človeka. Možno si myslíte, čo ja o tom viem. Viem. Sama som to zažila na vlastnej koži. V škole mi strpčovali život uštipačné poznámky na účet mojich vlasov. Nazývali ma rysavou jalovicou. Po čase som si však prestala ich urážky pripúšťať k srdcu. Ako som to dokázala? Jednoducho. Uvedomila som si, že na ich názore mi vôbec nezáleží, pretože nie ich názory ma robia tým, kým som. Ja ako aj vy ostatní sme si strojcami vlastného osudu. Slová ľudí, ktorí nás urážajú, si rozhodne nepripúšťajte. Všetci sme pekní svojím zvláštnym spôsobom.

     Mali by sme byť hrdí na to, kým sme. Lebo ja som. Aj keď nie som dokonalá, som so sebou spokojná. A vďaka tomu viem, akých skvelých ľudí mám okolo seba. A nezabudnite! Z každej húsenice raz môže byť nádherný motýľ.