Čo je to mier? Stav bez vojny či bojov a absencie konfliktov? Ja si myslím, že je to život plný radosti a lásky voči ostatným. Práve mier nás všetkých spája bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzame, ako vyzeráme...

Pre každého znamená mier niečo iné. Pre niektorých nemá žiadny význam. No pre iných je najdôležitejšou súčasťou každodenného života. Presne to by povedali tí, čo za mier bojovali vo vojnách. Niektorých to stálo aj životy. Iní utrpeli ťažké zranenia. Vraví sa, že bez vojny nemôže byť mier. Ale ja si myslím, že to nie je pravidlom. Prečo by sme nemohli žiť bez konfliktov? O koľko by bolo jestvovanie ľahšie a zároveň aj krajšie? Keby sme sa k sebe správali všetci priateľsky a nápomocne, náš život by bol ako prechádzka rozkvitnutou záhradou.

Žiaľ, realita je iná. Mnohí ľudia chcú vládnuť, žiť sebecký život plný bohatstva a to bez ohľadu na ostatných. Ľudia sa nezaujímajú o to, že v iných krajinách sa zomiera od hladu, že vojaci zabíjajú nevinných. Každý sa stará len sám o seba. Začíname žiť akoby každý vo vlastnom vesmíre. Jedinou našou prioritou pre každého z nás je sebectvo. No je to správne? Dá sa celý život nikomu nepomôcť? Nebyť ochotný a zodpovedný voči ostatným? Ako dopadneme, ak budeme naďalej takto žiť? Kým nebudeme všetci ohľaduplní a nezačneme si všímať aj problémy okolia, na svete mier nebude nikdy.

A predsa, nedá sa celý život žiť v strachu. Predstavte si, že by ste nikde nemohli ísť, pretože by ste nemali istotu, že sa nič zlé nestane. Že by ste sa báli vyjsť z domu a povedať svoj názor. No žiaľ, existuje mnoho ľudí, ktorí nie sú ochotní žiť v mieri. Namiesto pokoja a mieru si vyberú vojnu a nepokoje. Neraz počúvame v televízii o teroristických útokoch, ale takmer každý z nás si povie, že sa ho to netýka. Omyl! Týka sa to nás všetkých. Možno nie práve v tom momente, ale v budúcnosti sa to dotkne každého jedného človeka. Čo ak budete práve vy obeťou nejakého útoku? Alebo vaši blízki, ľudia, ktorých máte radi...?

No nie je čas na to, aby sme to zmenili? Žijeme v dvadsiatom prvom storočí a my sme už dosť vyspelí na to, aby sme pochopili výstrahy z histórie. Vojnou nedosiahneme nič dobré. Preto sa mnohokrát sama seba pýtam, prečo už nie je na svete konečne vytúžený mier? No odpoveď je veľmi prostá. Každý žije svoj vlastný život. Nikoho nezaujíma, čo sa deje naokolo.

Uvedomme si však, že každá ľudská bytosť na tejto planéte má právo žiť slobodný a pokojný život. Keby si túto myšlienku každý jeden z nás osvojil , hneď by sme sa aspoň o trošičku posunuli k vytúženému šťastiu. Žilo by sa nám ľahšie a krajšie. Každodenný strach by z nás opadol a cítili by sme sa komfortnejšie a uvoľnenejšie. Predsa len, keby sme vedeli, že v každom človeku nájdeme oporu a nie zlo, nebolo by to úžasné? Keby sme sa každý namiesto mračenia na druhých radšej usmiali, nebol by svet hneď krajší? Verím tomu, že áno.

Skúsme sa nad tým všetci zamyslieť a snažiť sa to zmeniť. Keď sa každý jeden človek udobrí s nepriateľom, len vtedy môže nastať vytúžený mier vo svete. Tak ako raz povedal John Lennon: „Vyhláste to. Rovnako ako vyhlasujeme vojnu. Len tak budeme mať mier ... stačí ho vyhlásiť.“ Vezmime si tieto slová k srdcu a snažme sa to uskutočniť.