Prvýkrát na rybačke som bola so svojim ockom pred deviatimi rokmi a nečakane sa rybárčenie stalo mojou najväčšou záľubou. Dovtedy som si myslela, že takéto strávenie voľného času nie je „in“. Predsa len, kto by už videl tínedžerku dobrovoľne chodiť na ryby?

Už samotný pobyt pri jazere v prekrásnej prírode s ľuďmi, ktorých ľúbim, mi prirástlo k srdci. Vždy som si myslela, že v jazere Levkuška (okres Revúca) žijú iba malé rybky. Dovtedy som ani nevedela o existencií rybárskych návnad ako boilies alebo pelety. V tom čase sme ryby chytali na dážďovky s krmítkom, ale odvtedy sa naša rybárska výbava vylepšila. S ockom sme si dali za cieľ, uloviť toho najväčšieho kapra z jazera. Jemu sa to aj podarilo. Bol to kapor s váhou 19,60 kg a jeho zdolávanie trvalo približne hodinu. Od tohto úlovku sme začali chodiť na ryby častejšie, niekedy aj na jeden či dva týždne.

V lete 2020 po dlhých chvíľach strávených pri jazere som chytila svojho najväčšieho kapra. Bojovala som s ním 50 minút, a keď sa mi podarilo kapra dostať do vážiaceho "saku", pocítila som v tom momente nesmiernu radosť – váha ukazovala skoro 15 kíl. Spravili sme zopár selfíkov :) a šup. Pustili sme kapra naspäť do jazera.

Aj cez zimu chodíme na ryby. Najčastejšie chytáme na prívlač rôznych dravcov.

Zopárkrát som sa zúčastnila aj detských rybárskych pretekov a niekedy sa mi podarilo umiestniť sa na treťom mieste. Mám rada rybárčenie, ale aj počúvanie rôznych príbehov pri ohni, prespávanie v stane a rozmanitú prírodu. Pamätám si svoju najdlhšiu rybačku, ktorá trvala až dva týždne, z ktorej sedem dní lialo a sedem bolo nesmierne horúco, ale ani to ma neodradilo robiť to, čo ma baví.