Každý rok chodíme celá rodina na Oravu. Vždy na to isté miesto. Dedinu, v ktorej vyrastal môj otec, milujem. Vyzerá ako z rozprávky. Na začiatku dediny je kostol taký krásny, akoby padol z nebies. Oproti stojí drevená chalúpka čarovného pôvodu a nie je len jedna.

Keď auto zabočí k ulici, v ktorej býva moja starká, vždy, už od malička, s mojimi súrodencami zatlieskame. Vystupujem z auta a sledujem, ako si vtáčiky veselo štebocú. Pes breše a teší sa, že nás vidí. Listy poletujú a vietor nás víta jemným vánkom.Milujem tú záhradu, tú vôňu a všetky spomienky, ktoré mám v mysli.

Privítam sa s rodinou a rozhodnem sa ísť na prechádzku. Poobzerať, čo nové tu je a pozdraviť susedov. Trasu si zvolím okolo žblnkajúceho potôčika, zeleného poľa, ulíc a miest, kde som sa ako malá hrávala. Zrazu sa dostanem k tej ulici. Nikdy som na nej nebola, aspoň si nespomínam, ale aj tak mi je známa. Snažím sa spomenúť. Keď náhle pred očami vidím fotku, na ktorej stojí môj ocko v zimnom oblečení. Má čapicu a jeho najstarší brat v ruke drží sane. Smejú sa. Za nimi stojí veľký čiernobiely dom. Na kvetinovom balkóne stojí ich babička a kýva im. A zrazu mi prišlo na um, že toto je tá stratená ulica. Miesto, kde žila ich babička.

Ako sa obzerám, cítim radosť, veselosť a lásku. Mám chuť od radosti tancovať a spievať. Každý dom je inej farby. Jeden má ohnivé steny, druhý mrazivé okná, ďalší ligotavé vrchy strechy. Je to naozaj čarovné. Ulica je obklopená hŕbou kvetov. Červených, nezábudkových, žiariacich... až po zelené ako limetka. Nielen domy sú iné, ale aj každý jeden kvet.Je tu aj knižnica s knižkami. Pieskovisko a šmykľavková dráha. Deti behajú, rodičia sa rozprávajú, mačky mňaukajú a vtáčiky si štebocú. Chodníky sú pomaľované kriedami. Na štvorke jedného domu je napísané veľkým písmom ,,Vítame ťa v rozprávkovej prírode plnej nezabudnuteľných zážitkov.“ Vedľa stojí čiernobiely dom.

Zrazu sa potknem a padnem na zem. Ako sa dvíham, uvidím skalu. Odtiaľto je ten najkrajší výhľad na majestátne hory.

Som rada, že som mala možnosť navšíviť ulicu, ktorú poznám celé roky a zároveň som ju nikdy nevidela. Dom ostal rovnaký, ani city sa nezmenili. Ale ulica sa mení, každým dňom je krajšia a krajšia. Keď prídem domov, na obraze vidím mne už známu ulicu. Tú lentilkovú.