Prvýkrát som stretla delfína

     Cesta bola dlhá štyri hodiny. Cestovali sme autom, pršalo. Bolo to na Ukrajine.

     Prišli sme do budovy. Bol tam bazén. Ani sme ho nepoužívali, lebo bolo zlé počasie.

Niekedy, keď bolo pekné počasie, som bola na trampolíne. Prvý deň nám nešla wifi:-(.

Išla som si dať plavky, lebo na delfíny nám treba plavky. Boli tam štyri delfíny. Volali sa Mia, Kiki, Oskar

a štvrté meno si nepamätám. Keď som uvidela delfína, tak som sa strašne zľakla a plakala som.

Potom som prestala, upokojila ma maminka, prekonala som strach. Opakovala som po trénerovi,

čo povedal. Bola tam lopta, hodila som delfínovi a on ju išiel chytiť.

     Tréner mi dal rukávniky a povedal, aby som si vystrela nohy. Potom išiel okolo delfín, chytila som

ho rukami a plávala som s ním. Cítila som sa, ako keby som jazdila na koni. Potom som išla počúvať

delfínie zvuky, aby som lepšie spala. Mne tie zvuky pomáhali. Zvuk bol taký, že som mala pocit,

ako keby som otvorila nejakú fľašu.

     Bola som aj na predstavení. Delfíny začali skákať. Skákali vysoko a potom prišli aj malé tulene.

Páčilo sa mi, že som pohladkala delfína. On skočil a my sme si spolu dali „ťap“. Páčilo sa mi aj to,

ako tancoval. Tréner povedal, aby som delfínovi dala pusu. Bolo to také mokré :-).

     Doma mám jeden obraz od delfína. Bolo to v posledný deň, dala som mu do úst veľký štetec

a on maľoval. Vyzeralo to pekne. Delfín bol celý od farby, tréner ho potom umyl slanou vodou.

     Domov sme sa vrátili o jedenástej hodine v noci. Takto som sa po prvýkrát stretla s delfínom.

Autorka prázdninového príbehu: Bibi (7. A)