Zabudnutí hrdinovia

Keď niekto zmieni Druhú svetovú vojnu, mnoho ľudí si predstaví nacistické Nemecko, vojakov umierajúcich na fronte alebo hrôzostrašné koncentračné tábory. Len málo ľudí si však uvedomí, že to neboli len vojaci, ktorí vyhrali túto vojnu. Pritom by sme nemali zabúdať ani na ženy a deti a celkovo civilistov, ktorí najviac doplatili na hrôzy Druhej svetovej vojny. Napokon, boli to ženy, ktoré sa celé dni zúfalo modlili za to, aby sa ich manželia vrátili domov živí a zdraví. Boli to ženy, ktoré sa po odchode svojich manželov na front museli starať o celú domácnosť. Boli to ženy, ktoré po svojich manželoch prevzali pracovné miesta v továrňach a jediné darčeky, ktoré svojim mužom posielali, bola munícia.

A čo deti? Druhá svetová vojna zanechala na najmladšej generácii hlboké stopy. Už len samotná situácia byť dieťaťom vojaka, ktorý skonal na fronte, je sama o sebe zlá. A to ešte nehovoríme o každodennom strachu z ostreľovania, zlej finančnej a psychickej situácii v rodine... Aj napriek týmto problémom sa civilisti zo všetkých síl snažili pomôcť svojim vojakom na fronte. Dodávali im morálnu podporu, vyrábali muníciu a v neposlednom rade stále držali spolu. Síce ich od seba delilo mnoho kilometrov, mysľou boli stále spolu.

Preto si dovolím povedať, že bez civilistov by sme Druhú svetovú vojnu nevyhrali.

Autor textu: Oliver Magic, IX.B