Milí kolegovia, milí žiaci,

písať blogy je dnes IN. Zamýšľam sa nad tým, čo ľudí vedie (vo väčšine prípadov) k odhaľovaniu svojej duše, intimity na internete. Nad tým, ako ľudia, zvlášť mladí, prestávajú medzi sebou komunikovať „fejstufejs“. Nad tým, koľko toho papier/sociálne siete znesú. Nad tým, akí dokážeme byť v tomto virtuálnom svete smelí a odvážni. Nad tým, prečo máme stále menej času. I nad tým, ako sa z ľudí vytráca pokoj. Pri tomto sa mi vynára obraz z detstva. Ako dieťa som milovala navštevovať svojich starých rodičov. Obraz dedka sediaceho v kúte s Bibliou v ruke mám vždy pred očami, akonáhle sa vymykám zo svojej komfortnej zóny a začínam mať pocit, že sa toho na mňa akosi kopí viac. Takmer za každou návštevou som ho takto vídavala. Pokojného, láskavého, pokorného, dobrosrdečného. Najlepší človek na svete.❤️Ten obraz budem mať pred očami do konca života. To viem určite. Bol stelesnením všetkého dobra na svete. Z jeho úst som nikdy nepočula, že nemá čas. Vždy pokorne urobil, ktokoľvek, čokoľvek potreboval. Až kým neodišiel snívať svoj večný sen. Odvtedy viem, že času máme len toľko, koľko si ho urobíme. Žiadne výhovorky neexistujú.

Preto som vďačná aj za celý náš redakčný tím. Za čas, ktorí žiaci tomuto časopisu venujú. Za to, že sú ochotní a často schopní reagovať z večera do rána. Doslova. Nikto z vás netuší, čoho sú schopní a ako dokážu spolupracovať. Nemám ilúzie o tom, že naše články majú milióny sledovateľov a čitateľov. Ani stovky. Ale viem, že sa na nich môžem spoľahnúť. Nie sú dokonalí, majú aj chyby. Ako my všetci. Ale aj diamant sa okresáva. V dobrých i zlých časoch. A som za nich/za vás vďačná.

Je čas Vianoc. Čas, keď má väčšina z nás chuť zakričať „chvíľa stoj“! Tá nás však nepočúva a rýchlo odletí preč. Ale tak je to správne. Aby prišla chvíľa nová a písal sa príbeh iný...

A ešte pár pravidiel pre veľkých i malých...

• Napečme len toľko, koľko zjeme počas sviatkov.
• Neupratujme prehnane – upratujeme predsa celý rok.
• Nedokazujme druhým lásku drahými darmi, stačí maličkosť a to, že si na nich spomenieme.
• Vianoce sú sviatkami pokoja – držme sa toho.
• Namiesto naháňania sa za nákupmi v obchodoch si doprajme radšej pokojný večer s rodinou.
• Urobme dobrý skutok – to je ten najkrajší dar, ktorý môžeme niekomu dať. 
• Ježiš je pravým dôvodom Vianoc, preto nečakajme na Vianoce, ale na Ježiša. TO DÔLEŽITÉ A PODSTATNÉ SA SKRÝVA V JASLIACH...

Krásne Vianoce Vám želá redakčný tím Solianky...