V dnešnej dobe sa len veľmi málo ľudí zaujíma o históriu svojho národa a svojej krajiny. Sme ovplyvňovaní médiami a dychtivo od nich prijímame informácie, ktoré často ani nie sú pravdivé, prípadne podávajú len jeden uhol pohľadu. Nevyhľadávame si správy o dávnych predkoch, ktorí sa zaslúžili o rozvoj Slovenska, a nehľadáme v nich vzory.

    V poslednom čase vo mne zarezonovala práve prebiehajúca anketa Najväčší Slovák 2018. Keď som sa o nej prvýkrát dozvedela, bola som nadšená, pretože som sama bola zvedavá, kto najviac ovplyvnil moju rodnú krajinu. Tešila som sa, že sa konečne zaujímame aj o históriu, nielen o prítomnosť. Pri pohľade na priebežné výsledky som sa však cítila zahanbená. Zaskočilo ma, že na popredných priečkach sa nachádzajú športovci, novinári, herci i súčasní „kontroverzní“ politici, a nie osobnosti, ktoré sa naozaj zaslúžili o rozvoj našej krajiny. Mnohí z týchto adeptov ani nie sú Slováci. Samozrejme, nájdu sa tam aj mená národovcov, ako Štúr, Štefánik, Dubček, ale je veľmi smutné, že slávni vynálezcovia, prezidenti, astronauti, významní lekári či jazykovedci sa nachádzajú až na posledných miestach.

    Je pohoršujúce, že za ľudí, ktorí posunuli Slovensko dopredu, považujeme práve hercov či moderátorov (ktorí sa možno, mimochodom, dostali do popredia vďaka slávnym rodičom či iným „prednostiam“). A čo tí, ktorí bojovali za to, aby sme sa vymanili spod nadvlády iných, aby sme mali samostatný štát a vlastný jazyk? Mnohí z nich predsa kvôli tomu trpeli, zomreli... Myslím si, že práve nedostatočný záujem o históriu nášho národa spôsobuje, že sme povrchní, že nie sme schopní hľadať tie správne vzory. Zleniveli sme, spoliehame sa na druhých a čakáme, že ONI urobia Slovensko lepším. Na jednej strane sa zlostíme, že Slovensko je skorumpovaný štát, v ktorom ide len o peniaze, no na strane druhej cestujeme za prácou do zahraničia len preto, aby sme ich (peňazí) mali viac.

     Je to smiešne, ale až táto anketa ma donútila zamyslieť sa nad tým, prečo sa niekedy cítime zahanbení, že sme Slováci. Uvedomila som si, že ani ja som sa niekedy nestarala o to, odkiaľ pochádzam, nemala som potrebu vyhľadávať si informácie o slávnych Slovákoch a ich živote – skôr som to brala ako povinné učivo z dejepisu. Rozhodla som sa to však zmeniť. Možno ma inšpirovala aj Marika Gombitová, ktorá sa rozhodla svoje miesto v TOP desiatke „prepustiť“ vojakovi Jozefovi Gabčíkovi, ktorý zahynul v boji proti nacistom. Aká pokora! Klobúk dolu, Pani Speváčka! Bolo by dobré, keby si svoju hodnotu či „hodnotu“ uvedomilo viac ľudí – možno aj v tejto ankete...