Šikanovanie je v súčasnosti asi najväčší problém, ktorý trýzni školy po celom svete. Hrubé a neľudské správanie medzi žiakmi je bežné v škole a prenáša sa aj do virtuálneho sveta.

    Prejavy šikany môžu byť:

• fyzické (udieranie, kopanie, potkýnanie alebo iné...)

• psychické (napádanie psychiky človeka, napr. ohováranie, vydieranie, nezmyselné príkazy alebo zákazy a i. ...)

    Internetová šikana sa častejšie označuje ako kyber-šikana. Jej cieľom je zdieľať príspevky, kde sa obeť nachádza v trápnej situácii, alebo písať vyhrážky, výsmešné príspevky, nadávky, zosmiešňovanie až kým sa obeť necíti ako nula. Táto šikana je veľmi ťažko dokázateľná. Samozrejme, aj táto smutná pravda má svoje následky. Šikanátor alebo skupina šikanujúcich nevedia kedy prestať ani vtedy, keď ide do tuhého. Tieto osoby sú často populárne a obľúbené v prostredí, v ktorom sa pohybujú. Obeť sa môže dostať do vážnych psychických problémov, ktoré môžu viesť k sebapoškodzovaniu, samovražde, k nechuti existovať.

     Najznámejšia osoba na Slovensku, ktorá o šikane hovorí je Alessia Capparelli (21). Bola iba obyčajné dievča, ktorú spolužiaci dlhé roky šikanovali. Nikto ju nechápal, nikto jej nevedel porozumieť, preto keď mala 13 rokov, chcela spáchať samovraždu. Nemala kamarátov. Možno, že existovala osoba, ktorá jej chcela pomôcť, ktorá sa prizerala a možno rozmýšľala ako medzi nich skočí a zastane sa jej. No problém bol v tom, že keď sa niekoho zastanete, môže sa vám dostať výsmech a budete ďalší terč šikany.

     Aless si v súčasnosti buduje hudobnú kariéru. Odštartovala svoj život rapperky a zároveň otvorene hovorí o šikane. Chodí do škôl a vysvetľuje, ako jej šikana ublížila. Vo svojich piesňach sa vyznáva zo svojich bolestí: ,,Zvykla som si ignorovať vaše tváre a nebaví ma sledovať na čo sa hráte.“

    Speváčku oslovil režisér Miro Drobný, autor filmu: Kto je ďalší?, a jej príbeh spracoval do krátkej poviedky. Film poukazuje na šikanu a jej pravú tvár. Deti sa dostávajú do virtuálneho sveta, aj keď poriadne nepoznajú ten pravý, skutočný. Pod pojmom ,,sloboda“ rozumejú ,,svojvoľnosť“. Ako vtip vnímajú hazard, príťažlivé panorámy či iné nejasné ponuky. Svet internetu sa teda stáva novým náboženstvo, do ktorého svoje deti nechávate vstúpiť len aby ste mali pokoj a mohli si nerušene vypiť svoju kávu.

     MUDr. Anna Kováčová, detská psychiatrička KDP NÚDCH v Bratislave sa vyjadrila takto: ,,Počet detských pacientov závislých na internete neustále narastá. Rodičia sa o dieťa nezaujímajú, ide im viac o kariéru, moc, popularitu ako o vlastné dieťa. Netušia s kým deti komunikujú, kto formuje ich názory, kto im vkladá do duše ideály, kto vôbec riadi alebo ovplyvňuje ich pocity, kto ich naozaj ohrozuje.. Deti si častejšie myslia, že osoby, s ktorými naozaj žijú sú im viac cudzie ako neznámi ľudia na internete. Nezabúdajme, že reálny svet sa premieta do virtuálneho. V tom reálnom stúpa násilie, egoizmus, túžba po sláve, alebo mu chýba láska a rešpekt k životu, takto sa to vyvíja aj vo virtuálnom svete. Akú nádej do našich detí vštepujeme?“

    Je mnoho citátov alebo pesničiek či výrokov, ktoré nabádajú dnešnú mládež, aby sa šikane vzoprela. No otázkou je, či sú toho schopní. Na internete si nájdete mnoho príbehov, kde sa šikane vzopreli tým, že sa jej postavili čelom a niečo s tým spravili. Povedali to niekomu? Možno. Naučili sa pár chvatov? Môže byť. Pomohli si? Samozrejme. Lenže šikanátorov nemuseli zastaviť. Tí v tom mohli ,,pokojne“ pokračovať a nájsť si niekoho iného. Týmto chcem povedať, že sa neprizerajte, ako ostatným podkopávajú nohy, iba kvôli tomu, ako vyzerajú, ako sa obliekajú alebo ako sa správajú. Toto sú veľmi hlúpe dôvody, ktoré tento svet určite nezlepšia. Postavte sa za obete šikany a ukážte im, že svet môže byť lepší, ak im ukážete ten správny smer.

     Tento problém sa riešiť musí, či už ste obeťou, šikanátorom alebo prizerajúcim.

Ema Mydlárová 9. ročník ZŠ s MŠ Tulčík